Istá žena sa raz sťažovala kazateľovi. Bola nešťastná, že už viac nemôže tráviť toľko času s Bohom ako voľakedy. Povzdychla si, že jáj, aké to bolo vtedy krásne, keď sa ráno zobudila a mohla byť v Božej blízkosti, modliť sa, rozjímať nad Biblickými veršami. Ale teraz? Čo už teraz, keď viac nemôže.
Niežeby jej v tom niekto bránil, len jednoducho sa stala matkou. Mala dve dcérky a maličké, takže tým musela venovať absolútnu pozornosť. Iste, aj s Bohom bola, aj do cirkvi chodila, len v porovnaní s minulosťou sa jej zdalo, že predtým to bolo hlbšie. Lepšie.
Keď kazateľovi dostatočne vylíčila svoj problém, povedal jej niečo veľmi užitočné. Že jej prvoradou úlohou a navyše danou nie hocikým ale priamo od Boha, je byť matkou. Boh vie, ako to má a vie aj, koľko času Mu môže venovať. Preto ju povzbudil, nech sa netrápi a teší sa z obdobia, uprostred ktorého stojí.
A zasa iná dievčina sa sťažovala svojej priateľke. Bola smutná, že nikoho nemá. Skončil sa jej dlhodobý vzťah a na obzore nebol nikto, s kým by si plánovala vytvoriť nový. Pravdaže, nachádzala si dôvody na úsmevy aj na hlasný chichot, ale občas ju to zmohlo a prišlo jej ľúto. Priateľka, s ktorou to preberala a ktorá sa bude čoskoro vydávať, jej venovala zopár slov.
O tom, ako si kedysi, keď bola tiež slobodná a bez záväzkov, lámala hlavu nad tým, kedy stretne pána pravého a ako si namýšľala, že sa tým všetko zmení. A ako dnes na tie časy spomína s úsmevom, lebo trávila dlhočizné hodiny na modlitbách. Veľa kázní počúvala. Veľa si zapisovala. Teraz, keď pracuje, dokonca v dvoch zamestnaniach a keď musí čas rozdeliť aj medzi snúbenca, nemôže si dovoliť toľko byť s Bohom. Je s Ním stále, miluje Ho, uctieva. Ale povinnosti sa nakopili. A tak svojej nezadanej priateľke poradila, nech si užíva. Nech sa pripravuje na budúcnosť, kedy aj jej Boh niekoho pošle do cesty. Nech je vďačná, že práve v tomto období môže duchovne rásť. Nech len pije plnými dúškami.
Možno sa pýtate, čo mienime týmito príbehmi. Nuž len toľko, že život je vlastne stále sa meniaci. Jedno obdobie strieda druhé. A že keď raz v nejakom sme, tak míňame príliš veľa myšlienok na to, aby sme už boli v ďalšom. A potom, keď už ono ďalšie nastane, zasa nostalgicky spomíname na predošlé dni a želáme si všetko zažiť odznovu.
Och, akí sme len pochabí a občas konajúci nerozvážne.
Namiesto toho by sme mali využiť každé obdobie na maximum. Sme slobodní? Tak buďme čo najviac s Bohom. Investujme do priateľstiev. Učme sa byť čo najlepšími. Máme už manželov či manželky alebo dokonca aj deti? Tak buďme aj v tom najlepšími. Keď Boh tvoril obdobia, činil tak s myšlienkou, aby sme v každom získali kus dobrôt, ktoré tam pripravil. Ak sa budeme na Neho v meniacich sa časoch spoliehať, sme presvedčení, že nás povedie tak, aby sme ani jedno obdobie nepremrhali.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies