Tí znalí kresťanskej hudby ju poznajú celkom dobre. Tí neznalí o nej zrejme jakživ nepočuli, ale nech už je to akokoľvek, speváčka Kim Walker-Smith prichádza s knihou o svojom živote. S príbehom, ktorý poukazuje na Božiu lásku, na to, že občas to tu nemáme ľahké a nesieme si všelijaké traumy, ale aj tak sa oplatí ráno vstať.
Viem, znie to, ako keby šlo o motivačnú knihu s najväčšími klišé, aké si len ľudská myseľ dokáže predstaviť. Opak je však pravdou, lebo Odvážne odovzdaná je úprimná spoveď. Žiadne poučovanie. Žiadne moralizovanie. Nič, len život.
Kim vyrastala najskôr celkom v poriadku. Milujúci rodičia, stabilita, súrodenec v podobe sestry. Ale potom jej otec dostal nehodu a zmenil sa. Nebol zlý, neprestal rodinu milovať, ale všetko sa obrátilo. Bolo to náročné, najmä pre matku, a tak sa stalo, že sa rozviedli. A tu sa začína skutočná dráma.
Kimina matka určite túžila po láske, na čom nie je nič zlé ani neobvyklé. Koniec koncov netúžime po nej všetci? Hľadala útechu, oporu, možno aj muža, ktorý ochráni jej dcéry. A tak striedala partnerov, pričom jeden bol horší ako druhý. Aj sa znovu vydala za niekoho, kto sa ukázal byť tyranom. Kim sa postavila do úlohy ochrankyne. Vzala si do hlavy, že sa postará o svoju sestru, že sa postará o mamu. Cítila sa sama, lebo nebol nik, kto by sa ich zastal. Mali starých rodičov, milujúcich a dobrých, ale tí nežili blízko.
Kim sa hnevala. Na seba, na svet, na Boha. Vtedy o tom ešte tak nepremýšľala, paradoxne si to uvedomila až vtedy, keď konečne do rodiny zavítal muž hodný lásky všetkých. Matka ho milovala a on miloval ju. Správal sa k nim pekne. Kim mu však nedôverovala a niet sa čo čudovať. Ako čitateľ som jej rozumela, neodsudzovala som, naopak, bolo mi jej veľmi ľúto. Lebo detská duša je krehká, krehkejšia než dospelá. Pamätá si krivdy, tam niekde si ich uschováva. Keď kričí, kričí v skutočnosti o pomoc.
Je zvláštne, ako nás niektoré drobné veci dokážu ovplyvniť. Kim a jej sestra sa zúčastnili na letnom kresťanskom tábore. Bolo im hovorené o Ježišovi, a aj keď to Kim odmietala, napokon túžila po tej láske, ktorú dáva Boh. S plačom sa Mu odovzdala a spievala. Áno, zaspievala na tábore pieseň, z ktorej boli všetci dojatí. Mala veľký talent a bolo to jasné. Keď sa vrátila domov, zúčastnila sa s rodinou na bohoslužbe, kde neváhala a prejavovala vieru tancom a spevom. Celkom sa do toho ponorila, tak veľmi sa odovzdávala Najvyššiemu. Vtom ju však čiasi ruka schmatla. Istá žena ju posadila na miesto, už bol koniec spievania a kazateľ mal prejsť ku kázni. Možno to tá žena nemyslela zle. Možno jednoducho len Kim pozabudla na čas a nevšimla si, že piesne sú na konci a žena ju len takto usmernila. Lenže príliš mladá Kim si to vyložila po svojom.
Že nesmie byť sama sebou. Že je príliš hlučná. Že sa príliš ukazuje. A práve toto, s ďalšími spomienkami, ju ovplyvnilo na dlhé roky potom.
Najkrajšie na príbehu je vidieť postupné Kimino uzdravovanie. Ako sa to neprihodilo mávnutím ruky, zo dňa na deň, ale krok za krokom. Postupne. A ako sa nebála Bohu vyjaviť aj svoje otázniky. Opakovane sa pýtala, kde bol, keď trpela kvôli nevlastným otcom. Kde bol, keď si pripadala opustená.
Je to kniha o láske. Liečivej, nádhernej. Meniacej srdcia. Keď sa Bohu odvážne odovzdáme, náš príbeh nemôžeme pokaziť.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies