TIP NA KNIHU Keď sa jedno srdce musí rozdeliť medzi dva brehy oceánu

O rodinách a deťoch, ktoré prirýchlo dospeli v čase, keď sa svet rútil do záhuby, je román Dva brehy oceánu, ktorého autorkou je Laura Spence-Ash. Je to presne o ukradnutom detstve a o teple domova, ktoré niekam zmizlo.
 
V Anglicku
 
Je rok 1940 a v Londýne nik nie je v bezpečí. Bombardovanie je chlebom každodenným, rodičia sa trasú o svoje deti. Čo ak o ne prídu, čo ak stratia zmysel žitia?
 
Takouto obavou sa zhrýza aj istá konkrétna rodina, kde je jedináčik, majú iba jedno dievčatko. 11-ročná dcéra Beatrix. A vtedy tak bývalo, že existovala možnosť, ako dieťa ochrániť. Bolestivá, priam srdce trhajúca, ale zrejme jediná. Poslať dieťa k inej rodine do Ameriky, kde ešte vojna nezasiahla a kde sa aspoň bude môcť o trochu viac tešiť, trochu viac hrať a najesť.
 
Beatrix sa nik nepýta, či súhlasí, či sa jej nápad páči, jednoducho sa musí podvoliť a sama vycestuje do Bostonu, kde na ňu podľa dohody čaká jej dočasná rodina, ktorá ju vezme do dočasného domova. A tu sa to všetko začne. Tu sa to všetko zamotá.
 
V Amerike
 
Vyzdvihne ju rodina Gregoryovcov, ktorá je pre Beatrix niečím novým v dvoch záležitostiach.
Po prvé, sú zámožní. Chodia si na ostrov počas leta, nerobí im problém nakupovať honosné šaty ako pre herečku.
A po druhé, niežeby boli dokonalí, to nie, ale sú akísi veselší. Takí živší.
 
Žena a muž a dvaja synovia. Starší William a mladší Gerard. Beatrix tam medzi nich zapadne, ako keby k nim odjakživa patrila. Cíti sa úžasne, niekedy dokonca zabúda, že kdesi, v Anglicku, tam na druhom brehu oceánu, je vojna.
 
A viete čo? Je to smutné, strašne smutné. Lebo všetci sú si vedomí, že raz sa vojna skončí, hoci nikto nevie, kedy presne. Ale všetkým je jasné, že keď sa tak stane, Beatrix bude musieť odísť a rozlúčiť sa s ľuďmi, ktorí sa jej naveky zapísali do srdca. Vie, že až raz vypláva opäť do Anglicka, bude musieť povedať to najťažšie slovo na celučičkom svete. Zbohom. Zbohom, moji milí, moja rodina. Moji...
 
Viaceré pohľady
 
Autorka všetko urobila veľmi múdro. Príbeh napísala tak, aby sa kapitoly striedali rýchlo a aby každá priniesla iný pohľad. Raz teda nazeráme na situácie z pohľadu Beatrix, potom sa tam mihnú jej rodičia z Anglicka, ktorí sa trápia a pre dcérin odchod sa medzi nimi vytvára postupné napätie. No a ako inak, nechýbajú ani pasáže z pohľadu rodiny Gregoryovcov, pričom rozprávajú aj chlapci aj matka s otcom. Lebo každý je v príbehu dôležitý a konanie každého je vedené inými motívmi.
 
Dej plynie pomaličky, ide si vo svojom pokojnom tempe. Ukazuje nám, ako sa život vyvíja. Niekedy je to rutina, vstávame a venujeme sa svojim činnostiam a potom bum. Príde šok. Tragédia či sklamanie. Niečo, čo nikto nečakal. A keď sa trochu človek pozviecha, tak opäť nastáva pokoj.
 
Taká je táto kniha. Kým na dvadsiatich stranách sa nemusí udiať nič zásadné, niekde nastane zlom.
 
O vojne aj nie o vojne
 
Hoci je zápletka ťahaná vojnou, lebo Beatrix odchádza práve kvôli nej, inak v príbehu cítiť nie je. Sem-tam sa niečo spomenie, ale veľmi málo. Skôr je to o vzťahoch a o srdci, ktoré je rozpoltené. Lebo hoci Beatrix odíde späť, jej srdce zostáva v Amerike. A hoci sa zaľúbení oddelia, (áno, aj romantiky nájdete štipku), ich city sú tam stále. Čakajú na vzplanutie, až ich niekto opäť oživí. Láska, dráma, všetko tam je. A je to krásne.