Sú dve skupiny ľudí, hoci by sa ich dalo rozdeliť podľa všakovakých možných kritérií, ale len na máločom tak záleží, ako na objavení poslania. Preto sú ľudia, ktorí svoj dar už objavili a tí, ktorí ešte nie. Nebudeme sa teraz rozpisovať o tom, aké je dôležité, aby si každý našiel svoj hlas, aby každý rozoznal, kde má stáť a čo má robiť, aj keď je to téma priam kľúčová. Ba ani nebudeme písať o tom, prečo je to také kľúčové, ale skôr sa zameriame na dôvody, prečo ak už niekto svoj dar pozná, mal by ho využívať na maximum.
Viete, ono je to totiž tak. Je ťažké zistiť, v čom je to povestné nadanie, a vôbec nejde o zamestnanie ako také. Môžeme sa v podstate zamestnať kdekoľvek, ale naše poslanie je zväčša celkom iné. Niekto si myslí, že je najťažšie nájsť ho, ale občas je ešte ťažšie ho využívať. Lebo je príliš veľa príčin, prečo nie. Lebo človek je priveľmi demotivovaný. Lebo...
V ten deň jej priateľka napísala čosi nepekné. Zrejme to tak vôbec nemyslela, vlastne s určitosťou to tak nemyslela, lebo v minulosti už mali podobné nedorozumenie a ukázalo sa, že len šlo o nešťastne zvolenú kombináciu slov. V minulosti ju takáto správa, čo ako si hovorila, že veď ona to tak nemyslela, ale vždy rozhádzala natoľko, že nebola schopná myslieť na nič iné. Sťažovala sa, kade chodila, premieľala si rozhovor v mysli a pekne si pestovala zahorknutosť v srdci.
No v tento konkrétny deň bolo čosi iné. Ona bola iná. Začala sa totiž naplno venovať svojmu poslaniu. Pracovala v inej sfére, než by si želala, ale po večeroch mala možnosti aj schopnosti, aby rozvíjala svoj talent v písaní. Väčšinou to ale nerobila. Odrádzalo ju, že na Slovensku je priveľa autorov a beztak sa im ktovieako nedarí. Teda nie natoľko, aby sa písaním kníh dokázali aj uživiť. Škrelo ju to i ono, a tak len väčšinou odložila dar na inokedy. Lenže už nebolo cesty späť, srdce jej horelo, a tak písala.
A keď sa ponorila do príbehu, myslela naň. Pri správe, ktorá by ju inokedy urazila a rozosmutnila, sa len pousmiala. Povedala si, že zo seba striasa akúkoľvek horkosť, že sa odmieta čo i len zapodievať správou a radšej sa bude venovať svojmu poslaniu.
A tak je celkom zrejmé, že používanie darov, čo nám Boh nadelil, nám pomáha rozoznať podstatné od nepodstatného a dáva nám silu nepodstatné si nevšímať. A verte, toto je v dnešných časoch také dôležité, ach, ako veľmi dôležité.
Sedela na bohoslužbe a počúvala kázeň. Kazateľ ako vždy prehováral zanietene o mužovi menom Abrahám. Keď však vysvetľoval princípy, ktoré chcel v nedeľu veriacim odovzdať, dotkol sa aj témy darov. Že od Boha máme rozličné dary, a máme povinnosť, ale i česť využívať ich. Spomenul podobenstvo, v ktorom viacerí dostanú dary. Zatiaľ čo ostatní ich rozmnožujú, jeden je, ktorý svoj dar zakope. Keď potom kráľ príde, aby sa pozrel, čo kto s darmi urobil, vynadá tomu, kto ho zakopal.
„Ak svoj dar zakopeš, stratíš ho,“ povedal kazateľ, pričom narážal na skutočnosť, že naozaj kráľ napokon tomuto dar odňal a radšej dal niekomu, kto bol šikovnejší a využíval ho.
Nepoužívanie našich talentov preto vedie aj k tomu, že jedného dňa o ne prídeme. A ostanú len oči pre plač.
Bola pozvaná k deviatakom, aby sa s nimi zhovárala o ich snoch. Aké je dôležité napĺňať ich, využívať potenciál. A bolo to úžasné. Ju samu to obohatilo a aj žiaci boli zvedaví a o všeličo sa s ňou podelili. Uvedomila si, že sa tam dostala len preto, lebo ona sama svoj dar využívala, a tak mala možnosť zasiahnuť mladú generáciu. Motivovať ju. Využívanie talentu ju vhodilo priamo do diania, kedy sa smela podieľať na formovaní myslí, kedy im mohla ukázať, že to má zmysel. A hoci tam bola kvôli nim, tešila sa, ako keby šlo o ňu samu. Lebo nikdy nevieme, či naše slová nezasiahnuniečie srdce tak, že na ne nezabudne a začne žiť inak. Využije dar, postaví sa, ba možno zmení svet.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies