Je prirodzené, že v daroch bývajú všelijaké preferencie. Niekto by rád dostal niečo, čo si bude môcť uschovať a čo mu vydrží v spomienkach do obdobia, kým sa neobráti na prach, iný zasa, naopak, viac lipne na menej využiteľných, ale o to krajších predmetoch. Ja som lekciu v oblasti darov získala dávno, keď sa celé moje bytie zužovalo na domov, vrchol šťastia sa dosahoval vďaka príbehom z rozprávok a zaspávala som s pocitom, že by som chcela navždy ostať tak detsky naivnou.
Mala som asi šesť rokov, keď som neuveriteľne intenzívne zatúžila dať darček rodičom. Spomenula som si na to v priebehu toho hlavného a jedinečného dňa, keď sa v kalendári píše dátum 24. december. Náhly popud pravdepodobne vznikol z vďačnosti, akej je schopné iba dieťa, ktoré dostane to, za čím dlho-predlho vzdychalo. Bolo mi prezradené, že na mňa pod stromčekom vyčkáva bábika v najkrajších ružových šatách, aké som dovtedy držala v rukách. Nevydržala som to, otočila som sa rodičom chrbtom a úporne som začala premýšľať, čo by som im vtisla do dlane ja. Napokon som z obsahu, ktorý bol k dispozícii na stole, zodvihla keksík a pomaranč a slávnostne som im úlovok odovzdala. Naivné, ja viem, ale ospravedlniť ma azda dokáže nízky vek a skutočnosť, že úmysel bol belší ako sneh. Odvtedy sa mi z nôh pošmyklo dosť rokov, aby som zmúdrela, ale na zážitok som nezabudla. Niečo ma totiž naučil.
Rozhliadol sa
V čase, ktorý mal Ježiš vyhradený na to, aby žil a pôsobil ako človek, zmenil viaceré dovtedajšie pohľady na svet. Vďaka jeho činom a slovám sa dá pochopiť toľko, že by na uskladnenie právd nestačila ani najväčšia truhlica, akú by bol kto schopný vyrobiť.
Raz sedel blízko chrámovej pokladnice a pozoroval okoloidúcich. Všímal si, čo a ako konajú, aký dar vkladajú Bohu a spočítal aj ľudské trápenia, ktoré sa veľakrát prehliadnu, lebo nie sú až také viditeľné na tvári.
Obzvlášť ho zaujala istá vdova. Tá podišla k pokladnici a vhodila do nej dve drobné mince. Ježišovi sa jej čin natoľko zapáčil, že ho verejne pochválil.
Vyzdvihol rozdiel medzi ostatnými darcami a ňou - slabou a opustenou ženou. Tí druhí dali dar z nadbytku, teda sa poľahky zbavili niečoho, čo im v skutočnosti nechýbalo a čoho dôležitosť si sotva mali možnosť uvedomiť. Ale ona, vdova žijúca z ruky do úst, vzala všetko, čo mala a ochotne prispela na účel, ktorého zmyslom bolo potešiť Boha. To bol ozajstný dar.
Začína sa to myšlienkou
Nijaký pravý dar sa nezaobíde bez myšlienky. Pomyslenie na niekoho, utriedenie si myšlienok na toľko, aby aspoň na okamih zmizli povinnosti a venovalo sa jedinému človeku. Pokračuje to srdcom, pretože ten, kto má byť obdarovaný, by mal byť aj ľúbený. Potom je nutné vziať nôž a odkrojiť ním toľko času, koľko bude na výber daru potrebné. A nakoniec je nutné využiť dostupné prostriedky (pamäť, uši, ruky), aby sa od darcu k obdarovanému dostalo to, čo mu urobí nefalšovanú radosť.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies