Ľudský život je tradične rozdelený na tri fázy – mladosť, prácu a dôchodok. Priemerná dĺžka života na Slovensku však za posledné štvrťstoročie vzrástla o 7 rokov, a takýto dlhší život si vyžaduje zapracovanie ďalšej fázy alebo fáz, respektíve prispôsobenie sa zmenám, ktoré nás v blízkej budúcnosti čakajú.
Čím lepšie sa dokážeme prispôsobiť životným zmenám, tým vyššie bude naše skóre dlhovekosti. To predpovedá, ako sme pripravení prežiť dlhší život v dobrom duševnom a fyzickom zdraví. Tradičný model života, ktorý predstavujú tri fázy (štúdium, práca, dôchodok), vystrieda takzvaný viacfázový model, ktorý prinesie zmenu našich sociálnych aj pracovných návykov.
V tomto modeli sa jednotlivé fázy budú častejšie striedať či dokonca opakovať. Navyše pribudnú aj nové, ako napríklad roky určené na regeneráciu alebo starostlivosť o blízkych. Novým zmenám v živote sa najlepšie prispôsobujú Holanďania, najťažšie ich prijímajú konzervatívni Japonci a Španieli. Slováci sa v prieskume medzinárodnej finančnej skupiny NN o dlhovekosti, ktorý skúma aj schopnosť adaptácie, umiestnili uprostred skúmaných krajín.
Z prieskumu vyplynulo, že hoci sa Slovensko najradšej drží tradícií, isté zmeny predsa len badať. Popri tradičnom modeli života, v ktorom sú jednotlivé jeho fázy jasne časovo oddelené, si začíname pripúšťať aj takzvaný viacfázový život, čo predstavuje možnosť zaradiť do svojho života činnosti, ktoré si ľudia zvyčajne nechávajú na dôchodok.
Takými sú napríklad voľno od práce, počas ktorého môže človek dobiť energiu, čas na starostlivosť o rodinu a blízkych alebo vzdelávanie sa v dospelosti. Takémuto modelu je už dnes naklonených 37 % Slovákov, pričom ďalších 19 % zatiaľ nemá jasný názor. Podobné percento si myslí, že by takúto zmenu mala podporovať aj vláda. Naopak, 34 % respondentov zo Slovenska deklaruje, že by len neradi prijímali akékoľvek zmeny.
„Výsledky prieskumu naznačujú, že už aj na Slovensku si ľudia v stredných rokoch vyberajú voľné mesiace či dokonca roky od pracovných povinností. No máme tu aj skupinu pracujúcich dôchodcov, predovšetkým kvôli nízkym dôchodkom. Tieto zmeny musí reflektovať aj naša sociálna politika, trh práce a systém dôchodkového zabezpečenia. Obyvateľstvo na Slovensku dlhodobo starne, čo vytvára narastajúci tlak na priebežný dôchodkový pilier. Už dnes je potrebné, aby každý z nás prevzal zodpovednosť za plánovanie svojho modelu života, vrátane plánovania financovania oddychových fáz,“ konštatuje člen predstavenstva NN Slovensko a prezident Asociácie doplnkových dôchodkových spoločností Martin Višňovský.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies