Tri pozitívne príbehy, ktoré napísal koronavírus

Svadba bola buď zrušená, alebo musela byť prispôsobená pandémii a viac sa nepodobala na sen, ktorý si nevesta pestovala už ako dievčatko.
Zamestnávateľ oznámil nepríjemnú správu a vraj prepustenie nesúvisí s nedostatočnou schopnosťou, ale s finančnou krízou.

Nevie sa
Človek je nútený žiť v neustálom strachu a pýtaní sa, čo bude zajtra a čo pozajtra. A je koronavírus naozaj taký nebezpečný či len okolo seba šíri zbytočne nafúknutú paniku? Veď už sa ani nevie, čomu veriť a čomu nie a od čoho sa radšej držať čo najďalej.

Ak by sa obdobie práve prebiehajúceho roka malo opísať jedným slovom, vyjadrila by som to výrazom tma. Je to síce ponuré, ale predsa sa dá zasvietiť aj do najtemnejšieho kúta.

Odpusť
Žena mala dobrý vzťah so synom. Bola aj prívetivá, aj taká a onaká, ale jedna ingrediencia do receptu na ideálneho rodiča, chýbala. Trpela totiž nedostatkom empatie.

Koronavírus to ale zmenil. Len čo si začala všímať dianie a vzrastajúcu kriminalitu, zaplavil ju súcit voči synovi a problému, ktorý ho trápil. „Môžeš mi, prosím, odpustiť, že som bola málo empatická?" spýtala sa chlapca.

On, samozrejme, nezaváhal a ihneď prejavil dobrácku povahu. Bez premýšľania odpustil, čím prehĺbil vzájomné puto.

Domáce vzdelávanie
Ďalšia matka musela, ako mnoho iných, podrobiť domácnosť tvrdej skúške. Škola za školou sa zatvorila a odštartovalo sa vzdelávanie v kruhu rodiny. Najskôr si také čosi ani predstaviť nevedela.

Nemá na to trpezlivosť, nevie, ako správne vysvetliť učivo, nie je na to školená. Nech však výhovoriek mala koľkokoľvek, neostávalo jej iné, než sa prispôsobiť situácii.

A čo sa stalo? Rodina odrazu trávila spoločne čas s radosťou, vymýšľali sa aktivity, budovali sa vzťahy. Už to neboli len ľudia žijúci v rovnakom dome, ale vzniklo ozajstné prepojenie.

Prečítajte si viac: Nikdy nie si tak ďaleko, aby si sa nemohol vrátiť k Bohu

Komunita
Istý muž býval osamelý. Predtým mu to až tak neprekážalo alebo si to aspoň neuvedomoval a nezaoberal sa tým do takej miery, aby mu to znepríjemňovalo život.

S nástupom koronavírusu si deň za dňom uvedomoval potrebu byť súčasťou spoločnosti. Čím viac na neho doliehala realita, tým sa zosilňovala potreba môcť sa o niekoho oprieť. Nakoniec sa začlenil do komunity a viac sa necíti opustený.

Koronavírusový čas predstavuje tmu, ale aj uprostred zlého sa píše pekný príbeh. A opravujem sa, príbehy nenapísala epidémia, autorom je Boh. On jediný vie aj z tmy urobiť príjemnú skúsenosť.

Mohlo by vás zaujímať: Toto je skutočný príbeh lásky, aký by chcel a zároveň nechcel prežiť každý z nás