Hypersomnia môže byť dedičná, a ak ňou trpí niekto v rodine, existuje vyššia pravdepodobnosť, že sa prejaví aj u ďalších generácií. Niektorí pacienti môžu spať 18 – 20 hodín denne, pričom aj po prebudení sa necítia sviežo.
Hypersomnia je porucha spánku charakterizovaná nadmerným spánkom a neustálou únavou aj napriek dlhému odpočinku. Jedinci trpiaci hypersomniou môžu spať viac ako 15 hodín denne, no napriek tomu sa cítia vyčerpaní a majú problémy s prebudením. Tento stav môže negatívne ovplyvniť ich každodenný život, prácu, štúdium i sociálne vzťahy.
Hypersomnia môže byť primárna alebo sekundárna. Primárna hypersomnia vzniká nezávisle od iných zdravotných stavov a zahŕňa idiopatickú hypersomniu alebo narkolepsiu. Pri týchto formách je predpokladanou príčinou narušenie mozgových mechanizmov regulujúcich spánok a bdelosť.
Sekundárna hypersomnia je naopak dôsledkom iných ochorení, ako sú spánková apnoe, depresia, chronický únava syndróm, neurologické poruchy či poruchy štítnej žľazy. Nadmerná ospalosť môže byť spôsobená aj niektorými liekmi, alkoholom, drogami alebo nedostatkom kvalitného spánku.
Spánková apnoe spôsobuje prerušovaný spánok v dôsledku opakovaného zadržiavania dychu, čo vedie k nedostatočnej regenerácii organizmu. Depresia a iné psychické poruchy môžu narušiť cirkadiánny rytmus a spôsobiť nadmernú ospalosť. Neurologické poruchy, ako Parkinsonova choroba alebo roztrúsená skleróza, môžu ovplyvniť mechanizmy regulujúce spánok
Nadmerná ospalosť môže byť spôsobená aj niektorými liekmi, ako sú sedatíva, antidepresíva alebo antihistaminiká, ktoré tlmia centrálny nervový systém. Konzumácia alkoholu a drog môže mať podobný účinok, čím sa narúša kvalita spánku.
Ďalším faktorom je nedostatok kvalitného spánku spôsobený nepravidelným režimom spánku, stresom alebo nadmerným vystavením modrému svetlu pred spaním.
Najvýraznejším príznakom hypersomnie je pretrvávajúca denná ospalosť, ktorá neustupuje ani po dostatočnom nočnom spánku. Postihnutí často pociťujú veľké problémy s prebudením, pričom aj po zobudení môžu byť dezorientovaní a zmätení. Tento stav, známy ako spánková opitosť, môže trvať niekoľko minút až hodín. Mnohí ľudia s hypersomniou pociťujú počas dňa neodolateľnú potrebu si zdriemnuť, no ani krátky spánok im neprináša osvieženie.
Ďalším častým príznakom je zhoršená kognitívna funkcia – postihnutí majú problémy so sústredením, pomalšie myslenie a narušenú krátkodobú pamäť. Ich reakčný čas môže byť spomalený, čo zvyšuje riziko nehôd, najmä pri riadení vozidla alebo obsluhe strojov.
Chronická únava vedie aj k celkovej apatii, poklesu motivácie a emocionálnej nestabilite. Nálady sa môžu meniť od podráždenosti až po depresívne stavy, pričom hypersomnia môže byť často sprevádzaná úzkosťou.
Niektorí jedinci zažívajú mikrospánky – krátke, nekontrolovateľné epizódy spánku počas dňa, ktoré si niekedy ani neuvedomujú.
V extrémnych prípadoch sa môžu objaviť halucinácie alebo poruchy vnímania reality, najmä pri prechode medzi spánkom a bdelosťou. Fyzické príznaky zahŕňajú časté bolesti hlavy, svalovú slabosť a celkový pocit vyčerpania, ktorý neustupuje ani po dlhšom odpočinku.
Na diagnostikovanie hypersomnie je potrebné podstúpiť odborné vyšetrenia, ktoré zahŕňajú detailnú anamnézu pacienta, hodnotenie spánkových návykov a vyšetrenie v spánkovom laboratóriu.
Najčastejšie sa používa polysomnografia, ktorá zaznamenáva mozgové vlny, hladinu kyslíka, tepovú frekvenciu a pohyby tela počas spánku. Môže sa doplniť o viacnásobný test latencie spánku (MSLT), ktorý meria, ako rýchlo pacient zaspí počas dňa.
Hypersomnia sa môže zamieňať s narkolepsiou, avšak ľudia s hypersomniou nezaspávajú náhle, ale cítia neustálu ospalosť. Niektorí pacienti môžu spať 18 – 20 hodín denne, pričom aj po prebudení sa necítia sviežo. Hypersomnia môže byť dedičná, a ak ňou trpí niekto v rodine, existuje vyššia pravdepodobnosť, že sa prejaví aj u ďalších generácií.
Tento stav môže byť ovplyvnený aj sezónnymi zmenami, pričom počas zimných mesiacov môžu byť príznaky výraznejšie. Ľudia s hypersomniou môžu mať zhoršené reflexy, čo môže byť nebezpečné pri činnostiach vyžadujúcich bdelosť, ako je šoférovanie.
Kofeín a energetické nápoje síce môžu krátkodobo pomôcť pri bdelosti, no z dlhodobého hľadiska môžu narušiť prirodzený spánkový cyklus.
Liečba hypersomnie sa odvíja od jej príčiny. Ak ide o sekundárnu hypersomniu, je nevyhnutné liečiť primárne ochorenie, ktoré ju spôsobuje.
V prípade primárnej hypersomnie sa často predpisujú stimulačné lieky, ako sú modafinil, metylfenidát alebo amfetamíny, ktoré pomáhajú udržať bdelosť počas dňa. Okrem farmakologickej liečby je dôležité aj dodržiavanie spánkovej hygieny, zdravé stravovanie, pravidelný pohyb a minimalizovanie stresu.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies