Po znovuzvolení Donalda Trumpa sa mnohé európske podniky obávajú vlny sľubovaných ciel, ktoré by mohli viesť k obchodnej vojne. Reagujú prehnane, alebo sa EÚ musí lepšie pripraviť?
Donald Trump miluje clá. Počas svojho prvého pôsobenia vo funkcii prezidenta USA ich zaviedol celý rad na práčky, solárne panely, oceľ a hliník, ktoré zasiahli krajiny po celom svete - či už ide o politického spojenca alebo nie.
Počas poslednej prezidentskej kampane sľúbil ešte viac. Teraz, už o niečo viac ako dva mesiace, bude tento samozvaný „muž ciel“ skladať prísahu ako 47. prezident.
V snahe vrátiť pracovné miesta vo výrobe späť do Ameriky Trump zvažoval zavedenie 10 % cla na všetok dovoz do USA, potom ho zvýšil na 20 %. Na všetko z Číny by sa vzťahovalo zničujúce 60 % clo.
Trump venuje veľkú pozornosť Číne, ale EÚ nazval aj „mini Čínou“. Koncom októbra varoval, že blok na to nakoniec doplatí, a sľúbil, že prijme „Trumpov recipročný obchodný zákon“.
„Neberú naše autá. Neberú naše poľnohospodárske výrobky. V Spojených štátoch predávajú milióny a milióny áut,“ povedal ešte na nedávnom zhromaždení v Pensylvánii. „Nie, nie, nie. Budú musieť zaplatiť vysokú cenu.“
Európska únia síce predáva do USA oveľa viac, ako od nich nakupuje, ale obe krajiny majú veľa spoločného a môžu veľa stratiť.
Colný konflikt medzi USA a EÚ by sa mohol zmeniť aj na problém pre americké hospodárstvo. Nevyprovokované americké clá by nepochybne viedli k odvetným opatreniam v podobe protislužieb. To by zdražilo európsky tovar pre amerických spotrebiteľov, zvýšilo ceny vo všeobecnosti a prispelo k inflácii.
Vysoké americké clá na čínsky tovar by mohli Európu poškodiť aj iným spôsobom. Ak Čína už nebude môcť vyvážať do Ameriky, bude sa snažiť o dumping tovaru v Európe, čím by mohla zaplaviť trh.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojom posolstve, v ktorom Trumpovi zablahoželala k jeho nedávnemu víťazstvu, pripomenula, že ich transatlantické vzťahy sú viac než len spojenecké.
„Spája nás skutočné partnerstvo medzi našimi ľuďmi, ktoré spája 800 miliónov občanov,“ napísala. „Milióny pracovných miest a miliardy v obchode a investíciách na oboch stranách Atlantiku závisia od dynamiky a stability našich hospodárskych vzťahov.“
Podľa odborníkov bude Trumpova navrhovaná hospodárska politika predstavovať pre Európsku úniu, a najmä pre Nemecko, veľké problémy. Takéto americké clá by viedli k odvetným opatreniam vo forme protislužieb.
„Trumpove clá predstavujú vážnu hrozbu pre európske hospodárstvo, a najmä pre krajiny orientované na vývoz, ako je Nemecko,“ povedal Niclas Poitiers, výskumný pracovník think tanku Bruegel, ktorý sa špecializuje na obchod a medzinárodnú ekonomiku.
„Európske hospodárstvo sa stále spamätáva z chybného rozhodnutia nakupovať energiu z Ruska a trpí klesajúcim dopytom z Číny. Trumpove clá ešte viac zatemňujú jej hospodárske vyhliadky,“ povedal Poitiers pre DW.
Clemens Fuest, prezident mníchovského inštitútu ifo, deň po voľbách v tlačovej správe varoval pred „výrazne protekcionistickým programom založeným na vyšších dovozných clách a väčších obmedzeniach medzinárodného obchodu, najmä pre Čínu a potenciálne aj pre Európu“.
Inštitút ifo vypočítal, že 20 % clo na dovážaný tovar by mohlo spôsobiť pokles nemeckého vývozu do USA o približne 15 % a spôsobiť hospodárske škody vo výške 33 miliárd eur (35,3 miliardy dolárov).
Nemecký hospodársky inštitút (IW) so sídlom v Kolíne nad Rýnom vypočítal, že obchodná vojna s 10 % clami na oboch stranách by mohla nemeckú ekonomiku stáť 127 miliárd eur počas štvorročného Trumpovho pôsobenia v Bielom dome. Clá vo výške 20 % by mohli nemecké hospodárstvo stáť 180 miliárd eur.
EÚ už trpí pomalým rastom. Nemecko, jeho najväčšia ekonomika, v súčasnosti smeruje k druhému roku poklesu za sebou a jeho rast je závislý najmä od vývozu vozidiel. Nové americké clá by situáciu ešte zhoršili.
Podľa spisu, ktorý zverejnil Zväz nemeckého priemyslu (BDI), musí EÚ zvýšiť vlastnú konkurencieschopnosť, posilniť obranné kapacity a riešiť výzvy, ktoré predstavuje Čína. Prioritou by malo byť v prvom rade predchádzanie novým clám. Ak sa to nepodarí, budú potrebné protiopatrenia, ktoré si však budú vyžadovať jednotný postup všetkých 27 členských štátov EÚ.
Podľa Penny Naasovej, odborníčky na verejnú politiku z German Marshall Fund of the United States vo Washingtone, sú clá účinným nástrojom na presadzovanie jeho domácich výrobných cieľov a na získanie vplyvu pri medzinárodných rokovaniach.
Zvolený prezident považuje clá za účinný spôsob, ako obnoviť rovnováhu obchodných deficitov, a jeho hlavnými colnými prioritami budú pravdepodobne oceľ, automobilový priemysel a tovary, ktoré v USA vytvárajú významné pracovné miesta vo výrobe, hovorí Naasová.
„Trump je obchodník a v minulosti využil hrozbu ciel na získanie ústupkov od obchodných partnerov,“ povedal Naas pre DW. Nebola by prekvapená, keby krajiny s obchodným deficitom už začali rozhovory s nastupujúcou administratívou o tom, aby od USA nakupovali viac.
Poitiers z Bruegel zdôrazňuje, že Trumpove clá nepovedú ku koncu globalizácie a obchodu, ako sa už niektorí obávajú.
Nadchádzajúce Trumpovo prezidentstvo by však mohlo znamenať koniec globalizácie vedenej USA, tvrdí Poitiers. Napriek tomu má väčšina krajín stále záujem o spoluprácu a kooperáciu. Dôležité je, aby EÚ prestala brzdiť hlbšiu hospodársku integráciu.
„Európa teraz musí vytvárať koalície s podobne zmýšľajúcimi krajinami, aby si zachovala svoju prosperitu, ktorá je do veľkej miery založená na obchode,“ povedal Poitiers.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies