Americký prezident Donald Trump obvinil Medzinárodný trestný súd z „nelegitímnych a neopodstatnených krokov namierených proti Amerike a nášmu blízkemu spojencovi Izraelu“.
Donald Trump vo štvrtok podpísal nariadenie, ktorým uvalil sankcie na Medzinárodný trestný súd v súvislosti s vyšetrovaním Izraela, blízkeho spojenca USA.
USA ani Izrael nie sú členmi tohto súdu ani ho neuznávajú. Izrael je blízkym spojencom USA a súd nedávno vydal zatykač na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua v súvislosti s jeho postupom voči Palestínčanom v Gaze po útoku Hamasu na Izrael v októbri 2023.
Počas reakcie izraelskej armády boli zabité desaťtisíce Palestínčanov vrátane detí.
Akcie proti USA a Izraelu
V príkaze, ktorý Trump podpísal, sa Medzinárodnému trestnému súdu vyčíta, že sa zapojil do „nelegitímnych a nepodložených akcií zameraných proti Amerike a nášmu blízkemu spojencovi Izraelu“ a že zneužil svoje právomoci vydaním „nepodložených zatykačov“ na Netanjahua a jeho bývalého ministra obrany Yoava Gallanta.
Nebezpečný precedens
„Medzinárodný trestný súd nemá právomoc nad Spojenými štátmi ani Izraelom,“ uvádza sa v uznesení a dodáva sa, že súd svojím konaním proti obom krajinám vytvoril ‚nebezpečný precedens‘.
Trumpovo opatrenie prišlo v čase, keď bol Netanjahu na návšteve Washingtonu. S Trumpom rokoval v utorok v Bielom dome a Netanjahu strávil časť štvrtka stretnutím so zákonodarcami na Kapitole.
Významné dôsledky
V príkaze sa uvádza, že USA vyvodia „hmatateľné a významné dôsledky“ voči osobám zodpovedným za „priestupky“ MTS. Opatrenia môžu zahŕňať blokovanie majetku a aktív a zákaz vstupu predstaviteľov, zamestnancov a príbuzných ICC do Spojených štátov.
Podobne ako Izrael, ani Spojené štáty nepatria medzi 124 členov súdu a už dlho majú podozrenie, že „globálny súd“ zložený z nevolených sudcov by mohol svojvoľne stíhať amerických predstaviteľov. Zákon z roku 2002 oprávňuje Pentagon oslobodiť ktoréhokoľvek Američana alebo spojenca USA, ktorého súd zadržiava.
V roku 2020 Trump sankcionoval predchodkyňu hlavného prokurátora Karima Khana, Fatou Bensouduovú, za jej rozhodnutie začať vyšetrovanie vojnových zločinov spáchaných všetkými stranami vrátane USA v Afganistane.
Tieto sankcie však boli zrušené za prezidenta Joea Bidena a USA začali s tribunálom spolupracovať len veľmi opatrne - najmä po tom, čo Khan v roku 2023 obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina z vojnových zločinov na Ukrajine.
Akékoľvek sankcie by mohli ochromiť súd tým, že by sťažili cestovanie jeho vyšetrovateľov a ohrozili technológie vyvinuté v USA na ochranu dôkazov. Súd bol minulý rok vystavený veľkému kybernetickému útoku, v dôsledku ktorého zamestnanci nemali niekoľko týždňov prístup k spisom.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies