KYJEV - V ukrajinskej armáde už slúži 3 800 väzňov, ktorí sa vo väzniciach prihlásili do vojny proti ruským agresorom. V ukrajinských médiách to uviedol poslanec Roman Kostenko z branného výboru ukrajinského parlamentu.
„Väčšina z nich nedávno dokončila výcvik. Ale medzi nimi sú už ranení a aj zabití,“ povedal poslanec denníka Ukrajinska pravda. Zákonodarca pripustil, že záujem väzňov o mobilizáciu poklesol, čo vysvetlil tým, že väčšina z tých, ktorí mali záujem, už do armády vstúpila. Predpokladá, že do armády sa nakoniec prihlási okolo päťtisíc väzňov. Záhodno by bolo umožniť vstup do armády aj obvineným, ktorí sú vo vyšetrovacej väzbe, dodal.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v máji podpísal nový zákon, ktorý umožňuje niektorým kategóriám odsúdených prihlásiť sa do armády; tí sú potom podmienečne prepustení, aby mohli brániť vlasť. Zákon zakazuje mobilizovať odsúdených vrahov a sexuálnych násilníkov, rovnako ako páchateľov trestných činov proti národnej bezpečnosti alebo činiteľov odsúdených za korupciu. Nikomu nesmie do konca trestu zostávať viac ako tri roky.
Norma je jedným z krokov Kyjeva, ktoré majú pomôcť doplniť ukrajinské jednotky a striedať vojakov vyčerpaných z bojov proti ruskej armáde. Ľudské zdroje sú pre ukrajinskú armádu dlhodobým problémom, pretože bojuje s oveľa početnejším nepriateľom.
"Nedalo sa počítať s tým, že sa pridá všetkých 20-tisíc ľudí, ktorých sme pokladali za potenciálnych vojakov, pretože pri predchádzajúcich prieskumoch priania prejavilo okolo 4 500 (väzňov)," vysvetľovala námestníčka ukrajinského ministra spravodlivosti Olena Vysocká po tom, čo sa týždeň po prezidentovej podpisu nového zákona do armády prihlásili tri tisícky väzňov.
Bezprostredne po vpáde ruských vojsk do krajiny 24. februára 2022 narukovalo mnoho Ukrajincov do armády dobrovoľne brániť vlasť. Teraz už sa však pred vojenskými strediskami fronty netvoria a mnoho mužov sa bojom skôr snaží vyhnúť. Ani jedna strana konfliktu oficiálne svoje vojenské straty nezverejňuje, odhady však hovoria o vysokých počtoch mŕtvych a ranených na oboch stranách.
K naberaniu trestancov do armády pristúpila už v skoršej fáze vojny Moskva. Ruský program sa od ukrajinského však líši, predovšetkým v tom, že Moskva umožňuje bojovať aj odsúdencom za najťažšie zločiny. S náborom trestancov svojho času začal šéf súkromnej žoldnierskej armády Jevgenij Prigožin, ktorý vlani v lete zahynul pri neobjasnenom páde lietadla dva mesiace po neúspešnej vzbure proti Moskve. Pokiaľ ruskí trestanci prežili šesť mesiacov na fronte, získali slobodu, aj keď išlo o páchateľa ťažkých zločinov, vrátane vrahov. Ruskou spoločnosťou ale otriasajú zločiny, ktorých sa takí veteráni dopúšťajú po návrate z ukrajinského bojiska.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies