Ukrajinci vyjadrili nesúhlas s výzvou Spojených štátov na zníženie brannej povinnosti počas prebiehajúcej vojny s Ruskom. Tento návrh Washingtonu, ktorý by mal umožniť povolanie 18-ročných mladíkov do armády, vyvolal kritiku zo strany ukrajinských predstaviteľov, verejnosti, aj vojakov na fronte.
Zavalitý 20-ročný mladík Vladislav sa pred dvoma rokmi rozhodol dobrovoľne vstúpiť do ukrajinskej armády, kde v blízkosti mesta Kupiansk utrpel vážne zranenie. „Bolo to desivé, desivé, desivé,“ povedal Vladislav pre Al-Džazíru počas rozhovoru v Kyjeve, kým si zapálil cigaretu. „Videl som toho veľa. Mám problémy s hlavou,“ priznal a pôsobil, akoby sa ospravedlňoval za svoju neochotu hovoriť o tom, čo prežil na fronte.
Teraz čaká na zdravotnú prehliadku, ktorá rozhodne, či bude demobilizovaný, alebo opäť poslaný na front v Donbase, kde ukrajinské jednotky čelia ruskej presile a postupne strácajú kontrolu nad strategickými pozíciami.
Hoci Vladislav mohol vstúpiť do armády už v 18 rokoch, nesúhlasí so zavedením povinnej vojenskej služby pre ľudí v tomto veku.
Predstaviteľ Bieleho domu vo štvrtok vyzval Ukrajinu, aby znížila vek brannej povinnosti na 18 rokov, čím by kompenzovala straty vojakov v Donbase, kde ruské jednotky zrýchlili postup smerom k opevneným ukrajinským pozíciám.
„Momentálne je potrebná pracovná sila,“ vyhlásil nemenovaný predstaviteľ vo Washingtone. „Mobilizácia a viac živej sily by mohli výrazne zmeniť situáciu na bojisku.“ Ukrajinský generálny štáb podľa svojich vyjadrení o znížení veku odvádzania zatiaľ nehovoril. „Neuskutočnili sa žiadne stretnutia, na ktorých by sa o tejto otázke diskutovalo, ani neboli predložené návrhy na zmenu,“ uviedol anonymný zdroj pre Al-Džazíru.
Kyjev reagoval zamietavým stanoviskom. „Nemá zmysel diskutovať o znižovaní mobilizačného veku, keď predtým sľúbené [západné vojenské] vybavenie mešká,“ napísal na X Dmitrij Litvin, poradca prezidenta Zelenského. „Kvôli týmto meškaniam nemáme zbrane ani pre súčasných vojakov,“ dodal.
Niektorí Ukrajinci sa s Litvinovým názorom stotožňujú. „Čo keby nám dodali viac zbraní načas?“ pýta sa Oleksij Surovčenko, 64-ročný bývalý policajt. „Amerika nás dostala do tejto situácie a teraz platíme za ich nerozhodnosť a nečinnosť.“
Narážal pritom na kroky Washingtonu v 90. rokoch, keď Spojené štáty financovali likvidáciu sovietskej vojenskej techniky na Ukrajine. Barack Obama, vtedy senátor za Illinois, v roku 2005 dohliadal na zničenie delostreleckých granátov a podieľal sa na získaní 48 miliónov dolárov na likvidáciu ďalších zbraní.
Ukrajinské vlády dlhodobo podceňovali financovanie ozbrojených síl, čo spôsobilo nedostatok strategickej výzbroje. Zmeny nastali až po anexii Krymu v roku 2014, keď si Ukrajina uvedomila riziko ruského agresora. Niektorí Ukrajinci však stále vnímajú Rusov ako bratov.
„Radšej by som zomrel tu v Kyjeve, ako šiel na front,“ povedal 17-ročný Serhij. „Nezdvihol by som ruku proti vlastnej krvi.“ Vojenský analytik Ivan Tymoško prirovnal návrh Bieleho domu k vydieraniu: „Ak neznížite vek, budeme váhať s dodávkami zbraní. Ide o ospravedlnenie ďalšieho oneskorenia pomoci.“
Prezident Zelenskyj už v apríli podpísal zákon o znížení veku brannej povinnosti zo 27 na 25 rokov, ale Washington teraz žiada ďalšie zmeny. Medzitým Rusko oznámilo výcvik 300 000 záložníkov, ktorí majú posilniť front na Ukrajine.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies