Vysporiadať sa či nevysporiadať? Na to existuje len jedna odpoveď, a síce, že určite áno, lebo máme jeden život, jedno srdce, jednu myseľ a jedno telo. Všetko si treba chrániť, a tak, ako usporiadavame svoje domácnosti, tak je dobré pozrieť sa aj do vnútra, či tam náhodou nezafúkal chumáč prachu alebo nebodaj ešte čosi horšie.
Keby sme neupratovali, tak...
Skúsme na chvíľočku použiť priateľku fantáziu. Keby sme neupratovali naše príbytky, viem, je to strašidelná predstava, ale ako by to asi vyzeralo.
Po prvé, naše zdravie by sa mohlo zhoršiť. Predovšetkým tí, ktorí trpia alergiami, by v dôsledku nahromadeného prachu kýchali a kašľali a veru ani zdravému by to dvakrát neosožilo.
Po druhé, neustále by sme sa o čosi potkýnali. Tam by bolo čosi spadnuté, tu zasa niečo pohodené a veci by sa tak nakopili, až by sa zdalo, že sa niet kam pohnúť.
Po tretie, pravdepodobne by sa nám ľudia začali vyhýbať, lebo keby prišli na návštevu a zbadali by všadeprítomný chaos, nielenže by návšteva netrvala dlho, ale by sa ani tak skoro nezopakovala.
Po štvrté, postupne by všetkého ubúdalo. Neumytý riad by nemal kto umyť, takže by sa jedlo buď zo špinavého, alebo... Nuž, bolo by to zaujímavé. Rovnako by to bolo aj v prípade čistého oblečenia, lebo ak by ho nemal kto vyprať, naše možnosti by sa značne zužovali.
Vnútorný svet je dôležitý
Ak by takéto situácie nastali, ak by sme sa prestali starať o viditeľné, prečo si namýšľame, že je v poriadku, ak neupratujeme neviditeľné?
Náš vnútorný zmätok prerastá do slov a skutkov, spôsobuje, napríklad, že sme priveľmi negatívni, v dôsledku čoho sa nám tiež môžu viacerí vyhnúť.
Uvediem príklad zo života, Petra a Veronika sa priatelili už dlhé roky. Takmer od detstva, stále spolu, aj keď nie fyzicky, aspoň si telefonovali a viedli dlhočizné rozhovory. Zdieľali radosti aj žiale, fúkali si zodreté kolená a oplakávali zlomené srdcia. Stalo sa však, že Veronika začala mať problémy vo vzťahu, a hoci ju Petra vypočula, postupne ju vyčerpávalo, že priateľstvo je jednostranné. Už sa jej nepýtala, ako sa má, a ak sa aj náhodou spýtala, na odpoveď si ani nepočkala, alebo ju odignorovala. Telefonáty sa tak niesli v rovnakom duchu večer čo večer.
„Ahoj,“ ozvala sa Veronika.
„Ahoj,“ odzdravila Petra.
„Ako sa máš?“ znela Veronikina otázka.
Petra by jej tak rada porozprávala veľa vecí, sestru mala v nemocnici, babka tiež chradla, všetko sa jej rozpadalo.
„Nie veľmi dobre,“ odpovedala napokon.
„Aha. No ale čo ti ja poviem...“ A od tej chvíle už Veronika rečnila a rečnila.
Priateľstvo, ktoré bolo pekné, stratilo svoju niekdajšiu moc. Stratilo všetko. A to len preto, lebo ktosi si neupratal dušu a nechal sa úplne ovládnuť chaosom.
Keď si neupratujeme v emóciách a myšlienkach, potom sme v ich zajatí. Drží nás smútok, ovplyvňuje nás hnev, až napokon sme neschopní vidieť dobro, nevidíme nič pozitívne.
Keď si neupratujeme, míňa sa nám sila, sme unavenejší, lebo chodiť okolo toho istého, jednoducho vyčerpáva. Keď si nevysporiadavame vnútro, tak nepočujeme nič. Len rovnaké obavy, premietajú sa nám rovnaké spomienky. A to nie je život, ktorý pre nás Boh zamýšľa. Nie, On chce čisté srdce, pokojnú myseľ, pohľad upretý na nebo, ruky pripravené objať, dušu ochotnú odpúšťať.
Takže, milý čitateľ, do skorého upratovania!
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies