Ústav pamäti národa je dôležitá inštitúcia, ktorá plní významnú úlohu pri odkrývaní minulosti

Ústav pamäti národa je špecializovaná dokumentačná, archívna a vedecko-výskumná verejnoprávna inštitúcia, ktorá zhromažďuje a spracováva všetky druhy informácií, vzťahujúce sa na dobu neslobody v rokoch 1939 až 1989. Sprístupňuje dokumenty po bývalých bezpečnostných zložkách štátu.

Slovenský parlament v roku 2002 schválil  zákon o pamäti národa, ktorého autorom bol prvý predseda správnej rady ÚPN Ján Langoš. Tento prijatý zákon je hlavným východiskom pre činnosť ústavu. "Súčasťou jeho preambuly je zmienka o povinnosti štátu "sprístupniť utajenú činnosť represívnych orgánov v dobe neslobody 1939 – 1989 a určiť zodpovednosť za porobenie vlasti, vraždenie, zotročovanie, lúpenie a ponižovanie, morálny a hospodársky úpadok sprevádzaný justičnými zločinmi a terorom proti nositeľom odlišných názorov, deštrukciu tradičných princípov vlastníckeho práva a zneužívanie výchovy, vzdelávania vedy a kultúry na politické a ideologické účely", ako aj učiniť zadosť všetkým, ktorí boli poškodení štátom, čo porušoval ľudské práva a vlastné zákony," opisuje web ÚPN. Ústav začal oficiálne svoju činnosť až 1.5.2003.

Inštitúcia mala už od začiatku veľké existenčné, priestorové a personálne problémy, no napriek tomu sprístupnila verejnosti viaceré základné materiály evidencie orgánov Slovenského štátu a orgánov totalitného Česko-Slovenska.

Priorita Ústavu pamäti národa 

Hlavnou úlohou ústavu je úplné a nestranné hodnotenie doby. Hlavne analyzovanie príčin a spôsobov straty slobody, prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií, účasť domácich a zahraničných osôb na nich. Nemenej dôležitou úlohou je sprístupňovnie prenasledovaným osobám dokumenty o ich prenasledovaní, a taktiež zverejňovanie údajov o vykonávateľoch tohto prenasledovania a ich činnosti.

Spolupráca

Ústav medzinárodne spolupracuje s podobnými inštitúciami z krajín strednej a východnej Európy, ako sú napríklad Ústav pre štúdium totalitných režimov v Česku, Ústav národnej pamäti v Poľsku, či Národná rada pre štúdium archívov Securitate v Rumunsku.

Prečítajte si tiež: Štát sa vysporiada s bývalými komunistami. Chce im siahnuť na nezaslúžené benefity

Archív ÚPN

Archív plní úlohy vyplývajúce zo zákona o pamäti národa, čo znamnená "evidovať, zhromažďovať, sprístupňovať, zverejňovať, spravovať a využívať dokumenty bezpečnostných orgánov Nemeckej tretej ríše a Zväzu sovietskych socialistických republík, a tiež bezpečnostných orgánov štátu, ktoré boli vytvorené a zhromaždené v období od 18.4.1939 do 31.12.1989. Štatút archívu mu bol priznaný rozhodnutím Odboru archívov a registratúr Ministerstva vnútra SR zo dňa 7.7.2004. Ako archív právnickej osoby zriadenej zákonom podľa rozhodnutia OAR MV SR nesie názov Archív Ústavu pamäti národa so sídlom v Bratislave. Na základe tohto rozhodnutia plní úlohu preberania, evidencie, ochrany, spracúvania, sprístupňovania a využívania archívnych dokumentov organizácie". Všetky materiály majú prerozdelené. Archív sa organizačne delí na tri oddelenia, ktorými sú Oddelenie fondov a zbierok, Oddelenie bádateľne a knižnice, či  Oddelenie evidencií a databáz.

Publikačná činnosť ÚPN

Podľa zákona je jednou z hlavných úloh Ústavu pamäti národa poskytovanie výsledkov svojej činnosti verejnosti formou odborných monografií, zverejňovania a sprístupňovania dokumentov o dobe neslobody.

Od svojho počiatku zostavuje publikačný plán obsahujúci monografie, dokumenty, zborníky i periodikum Pamäť národa, ktorého úvodné číslo vyšlo v októbri 2004. Od roku 2005 časopis vychádza so štvťročnou periodicitou. Pre ústav "predstavuje hlavnú publikačnú bázu, v rámci ktorej formou vedeckých štúdií i odborne spracovaných dokumentov oboznamuje odbornú i širokú laickú verejnosť so zložitým obdobím našich dejín, ktorého skúmanie je podľa zákona predmetom jeho činnosti. Ako pramennú základňu využívajú jednotliví autori v podstatnej miere aj vlastný archív ústavu".

ÚPN sa venuje i audiovizuálnej tvorbe

Túto tvorbu zabezpečuje referát Oral history, ktorý zaznamenáva výpovede svedkov doby neslobody. V ich repertoári môžeme nájsť tvorbu zaznamenávajúcu obdobie rokov 1939 - 1989,  Projekt Oral history - Svedkovia z obdobia neslobody, Výpovede pamätníkov o Barbarskej noci, Festival slobody, rôzne filmy pripravené do vysielania, filmy vydané na DVD a Pamäť národa.

Festival slobody sa skončil, no výstavy, ktoré boli súčasťou jeho desiateho ročníka, si záujemcovia mohli pozrieť takmer do konca roku 2020. V Átriu Slovenského rozhlasu na Mýtnej ulici 1 v Bratislave boli sprístupnené dve výstavy. 

Medzinárodná konferencia o praktikách a predchádzaniu dezinformáciám

Ústav pamäti národa organizuje rôzne konferencie. Najaktuálnejšou je medzinárodná online konferencia o praktikách a predchádzaniu dezinformáciám, ktorá bude dostupná pre verejnosť. Konferencia má poukázať na potrebu zintenzívniť spoluprácu medzi odborníkmi pri obrane historických aj súčasných faktov proti výzvam zo strany politickej propagandy. Online konferencia Disinformation in Memory Politics: Practices and Ways of Prevention sa bude venovať dezinformáciám v pamäťovej politike, ich cieľom a možnostiam, ako predchádzať manipulácii historických skutočností.

Podujatie sa bude konať od 11. do 13. mája 2021.  Historici a odborníci na komunikáciu a politické vedy z Českej republiky, Estónska, Nemecka, Maďarska, Poľska, Rumunska, Ruska, Slovenska, či Spojených štátov amerických budú diskutovať o problematike dezinformácií. Konferencia je otvorená pre verejnosť, a bude naživo vysielaná na Facebooku a YouTube, rokovacím jazykom bude angličtina. 

"Po plenárnej diskusii o teoretických a etických prístupoch k pravde a dezinformáciám bude nasledovať šesť panelových diskusií na konkrétnejšie témy vrátane kontroverzií ohľadom spomínania na režimy Adolfa Hitlera a Josifa Stalina, úlohy konšpiračných teórií v populistickej politike či manipulácie dejín ako nástroja zahraničnej politiky súčasného Ruska. Záverečné diskusie sa zamerajú na hodnotenie stratégií boja proti dezinformáciám a všeobecné odporúčania, ako im predchádzať v oblasti pamäťovej politiky," informuje ústav.

Oceňovanie osobností

Ústav sa venuje i udeľovaniu ocenení osobnostiam, ktoré zohrali významnú úlohu v boji za obnovu slobody a demokracie v rokoch neslobody a komunistickej totalitnej moci 1939–1989.

Odovzdávanie dekrétov veteránom protikomunistického odboja

Vzhľadom k tomu, že Národná rada Slovenskej republiky poverila ústav zákonom priznávať postavenie veterána protikomunistického odboja, tak sa venuje i tejto činnosti. Od roku 2009 do 06. 08. 2020 ÚPN priznal postavenie účastníka protikomunistického odboja 887 osobám, z toho 278 in memoriam a postavenie veterána protikomunistického odboja 826 osobám, z toho 280 in memoriam.

Ústav taktiež zorganizoval v spolupráci s regionálnymi organizáciami verejnej správy na území samosprávnych krajov 29 slávnostných podujatí.

Sprostredkovanie informácií mladým generáciám

V neposlednom rade sa ústav venuje i prednáškovej činnosti pre školy,  osvetová činnosť pre školy, vytváraniu publikácií a Informačných letákov pre študentov a školy, či organizovaniu výstav.

Ústav totiž považuje za jednu zo svojich najdôležitejších úloh šírenie informácií o pôsobení nedemokratických režimov na Slovensku v rokoch 1939 − 1989. Osobitne dôležité je pre ústav sprostredkovanie informácií mladým generáciám. Patrí tak medzi pamäťové inštitúcie, ktoré do pozornosti učiteľov odporúča Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v súvislosti s prevenciou prejavov rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu, extrémizmu a ostatných foriem intolerancie u mladých ľudí.

Ústav pamäti národa je síce najmladšou inštitúciou, no zaoberá sa extrémne dôležitými informáciami, ktoré odovzdávajú novej generácii i budúcnosti dôležitý odkaz, a tým je neopakovať chyby z histórie. Vďaka ústavu sú totiž odkryté množstvá tajomstiev, zverstiev, či hrdinských činov, ktoré by inak zostali nepovšimnuté a zapadnuté prachom. 

Mohlo by vás zaujímať: Skupina poslancov pripravila návrh zákona, ktorý má odobrať výhody predstaviteľom totalitného režimu