Už ako dvojročný sa presvedčil, že Boh je skutočný

Trojčlenná posádka, ktorej základ, prirodzene, tvorila rodičovská dvojica a dopĺňal ju dvojročný a nanajvýš veselý chlapček, sa viezla v aute až priveľmi pomaly.

Žena-matka, ktorá vozidlo riadila, sa natoľko obávala prekročenia rýchlosti a z toho plynúceho nebezpečenstva pre najbližších, že nič nemienila riskovať a radšej sa nikam neponáhľala.

Bolestná opatrnosť
Úmysel bol síce dobrý, to sa spochybniť nedá, ale občas aj najväčšia opatrnosť prinesie najväčšiu bolesť. Nedostatočná rýchlosť spôsobila, že sa automatický zámok nezamkol, chlapček si poľahky otvoril dvere a vypadol z auta.

Žena pod kolesom čosi pocítila, jej hlava, rovnako ako i tá manželova, sa obrátila a nastala vláda strachu. Muž vyskočil, a s radosťou, hoci i panikou oznámil, že chlapec je nažive. Okamžite sa previezlo na pohotovosť a čakalo sa na konečný ortieľ. Bude to väčšia alebo menšia tragédia?

Nič zlomené
Chlapček mal síce končatiny posiate krvou a ovládala ho nekontrolovateľná triaška, napriek tomu lekár prehlásil, že na základe vyšetrenia nemá nijakú zlomeninu. Viezlo sa po ňom dvojtonové vozidlo a on vyviazol iba s modrinami a škrabancami.

Chytil ho
V rovnaký večer si žena kľakla a ďakovala Bohu za to, že ušetril jej syna. Neskôr si k dieťaťu ľahla, domnievala sa, že už tvrdo spí. On sa však po chvíli ticha ozval: „Mami, Ježiš ma chytil."

„Naozaj?" váhavo sa spýtala žena. „Áno, poďakoval som sa mu a on odpovedal, že nemám začo." Rozhovor potom pokračoval až ráno a v rámci neho jej chlapec prezradil i ďalšie detaily.

„Ježiš mal hnedé ruky. A ešte mal aj hnedé vlasy." Rozprávanie okorenil i názornou ukážkou toho, ako ho Boží syn zachytil a ochránil pred pádom s nezvratnými následkami.

Že bol vďačný, to prejavil aj v modlitbe a navždy si zapamätal, že Boh nie je nijaká bájna postava z rozprávky. Už vie, že je skutočnejší než čokoľvek a že je starostlivejší než ktokoľvek.

Nech je problém akokoľvek veľký, Boh je ochotný a pripravený zachytiť telo i dušu.