V Banskobystrickom samosprávnom kraji hrozí kríza pneumológov. Župa poslala ministerstvu 6 konkrétnych návrhov

Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) upozorňuje na hroziacu krízu a nedostatok pľúcnych lekárov. V krátkom čase sa zo súčasných 22 pneumologických ambulancií zredukuje ich počet v rámci kraja na 17, čo bude mať výrazne negatívny dopad na pacientov. Naviac, platby zdravotných poisťovní za výkony týchto odborníkov nie sú postačujúce, otvárať si vlastné ambulancie teda pneumológovia motivovaní nie sú.

Predseda kraja Ondrej Lunter a župní odborníci na zdravotníctvo už v tejto veci rokovali so zástupcami lekárov-pneumológov, Rooseveltovej nemocnice, zdravotných poisťovní VŠZP a Dôvera a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ministerstvu zdravotníctva župan následne adresoval list, v ktorom žiada konkrétne kroky pre odvrátenie hroziacej krízovej situácie. Ministerka Zuzana Dolinková už prisľúbila, že sa ním bude zaoberať a vyvolá v krátkom čase spoločné rokovanie.

„Nedávno nám bolo oznámené uzavretie dvoch pneumologických ambulancií v našom kraji - konkrétne v Banskej Bystrici a v Lučenci. My ako kraj, podľa zákona, môžeme toto ich oznámenie o ukončení činnosti akurát zobrať na vedomie. O pár týždňov nám tu však ostanú stovky ľudí, ktorým nebude mať ani kto predpísať lieky. Preto som k nám na úrad zvolal odborníkov a spoločne sme dospeli k sade návrhov, ako aspoň zaplátame urýchlene stav, ktorý ohrozuje životy chronických pacientov a nových chorých ľudí v špecializácii, kde pacientov skôr pribúda, ako odbúda,“ povedal župan Ondrej Lunter.

Banskobystrický samosprávny kraj upozorňuje na hroziacu krízu a nedostatok pľúcnych lekárov.

Zdroj: BSk

Na stretnutí sa dohodli nasledovné opatrenia, ktoré majú viesť k stabilizácii situácie s pneumologickými pacientami:

1. Predĺženie platnosti odporúčania špecialistu na predpis liekov všeobecným lekárom zo 6 na 12 mesiacov.
2. Uvoľnenie preskripcie liekov na pneumologické ochorenia (chronické) pre internistov a všeobecných lekárov.
3. Dofinancovanie ambulantného sektora s prihliadnutím na pneumologické ambulancie, alebo nech štát a poisťovne verejnosti otvorene oznámia, že nemajú zdroje na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti zo zdravotného poistenia a považujú za nevyhnutné zaviesť čiastočné úhrady pacientov. Bez jedného alebo druhého riešenia budú niektoré odbornosti ďalej kolabovať a poistenci nedostanú ani základnú zdravotnú starostlivosť v situáciách ohrozenia zdravia alebo života (tento bod je bez súhlasu zástupcov zdravotných poisťovní).
4. Rozšírenie kompetencií pre všeobecných lekárov o sledovanie chronických pneumologických diagnóz u stabilizovaných pacientov.
5. Zmena Výnosu MZ SR 09812/2008-OL z 10. septembra 2008 o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení a to umožnenie práce lekárovi zaradenému do predatestačnej prípravy (po druhom roku) pracovať na pneumologickej ambulancii, ktorá má odborného zástupcu so špecializáciou.
6. Zrušenie pojmu dispenzarizovaná zdravotná starostlivosť – toto opatrenia by malo zvýšiť počet novo vyšetrených pacientov.

„Ide o návrhy veľmi konkrétnej, praktickej a rýchlo realizovateľnej povahy, pretože my tu nie sme ani naivní, ani populisti, ani nežiadame nič nemožné na počkanie. Ale zároveň ide o veci nevyhnutné, aby ľudia nezostali bez základnej starostlivosti, chronickí pacienti bez liekov a aby mohli reálne vzniknúť nové ambulancie a dokázali ekonomicky existovať aspoň tak, ako niektoré iné špecializácie,“ doplnil Ondrej Lunter.

Opatrenia majú viesť k stabilizácii situácie s pneumologickými pacientami.

Zdroj: BSK

O nevyhnutnosti túto situáciu riešiť systémovo hovorí aj Michal Urda, primár oddelenia pneumológie a ftizeológie FNsP F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici.

„Dlhodobo vnímame narastajúci počet pacientov a tlak, ktorý je na nás vyvíjaný. Každá jedna ambulancia, ktorá vypadne zo systému, veľmi chýba. Ich úbytok je markantný a pacientov z roka na rok pribúda. Napriek enormnej snahe nemocnice, naše kapacity jednoducho nestačia. Preto vítame túto aktivitu župy, je nevyhnutné, aby sieť ambulantných špecialistov fungovala naprieč celým krajom,“ povedal Michal Urda. Ten rovnako vidí, že hoci pneumológia ako odbor je pre mladých absolventov medicíny zaujímavý, do otvárania vlastných ambulancií sa nehrnú.

„My ako kraj sme založili vlastnú pľúcnu ambulanciu. Napriek tomu, že denne vyšetrí naša pani doktorka v Detve priemerne 20 pacientov, táto ambulancia každý mesiac generuje stratu 1700 eur. Je to preto, že platby za výkony jednoducho nestačia, nie sú nastavené dobre a lekári v tejto špecializácii sa bez zavádzania dodatočných poplatkov, často na hrane platnej legislatívy, jednoducho neuživia. Zmena je nevyhnutná,“ uzavrel Martin Caudt, riaditeľ odboru zdravotníctva Úradu BBSK.