V čom podľa odborníkov na pôdu štát porušil zákon?

Pre pôdoznalcov je spraš dôležitým substrátom potrebným pre vývoj najúrodnejších slovenských pôd. Tými sú černozeme a časť hnedozemí. Odborníci na pôdu Ján Styk, Boris Pálka a Jozef Kobza z banskobystrického regionálneho pracoviska Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra uvádzajú, že región v ich pôsobnosti má zväčša iba sprašové hliny. Upozorňujú, že správne sa nemá hovoriť o spraši v pôdach, „ale o pôdach, ktoré sa dlhým pedogenetickým procesom vyvinuli na sprašiach“.

Miznú pôdy

Zdôrazňujú, že spraš sa z pôdy nestráca, ale miznú pôdy na nej vyvinuté. A môže za to aj Slovenská republika. „Ide predovšetkým o regióny kde sa nachádzajú naše najkvalitnejšie pôdy (černozeme),“ spresnili.

Štát pochybil

Pôdoznalci upozornili, že sa nerešpektoval platný zákon a prednosť pred pôdou dostali iné potreby. „Tu štát povolil aj napriek platnému zákonu o ochrane pôdy (zákon 220/2004 Z.z.) výstavbu automobilových závodov, logistických centier a veľkoskladov (Bratislava, Trnava, Senec, Sereď, Galanta, atď.). Z tohto dôvodu boli stovky hektárov najúrodnejších pôd zabraté pre tento účel,“ upozornili.

Okrádame sa

Čo reálne to bude znamenať pre naše pôdohospodárstvo, resp. potravinovú sebestačnosť? Často sa hovorí o potrebe pestovať zdravé potraviny, no poľnohospodári pripomínajú, že už samotný prístup k agro-sektoru tomu príliš nepomáha. Pôdoznalci zdôraznili, že zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy má chrániť našu zem. No napriek existencii normy sa stále nájde „nejaký vyšší štátny záujem, ktorý investorom a developerom umožní (schváli stavebné povolenia) výstavbu na najúrodnejších pôdach“.

Odborníci na pôdu bijú na poplach, že takto celá spoločnosť stráca veľmi veľa a doslova sa okráda. „O stovky hektárov najúrodnejších pôd, ktoré v minulosti slúžili na intenzívnu poľnohospodársku výrobu,“ uzavreli pracovníci regionálneho pracoviska Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy.