JERUZALEM - V Izraeli sa konajú už štvrté parlamentné voľby za dva roky. Hlasovanie, ktoré je vnímané ako referendum o vláde dlhoročného premiéra Benjamina Netanjahua, bude podľa prieskumov verejnej mienky tesným súbojom medzi jeho podporovateľmi a ľuďmi, ktorí chcú kohokoľvek iného, len nie jeho.
Očakáva sa, že až 15 % voličov bude voliť mimo svojich domovských obvodov, čo je viac ako obyčajne a zahŕňa to osoby s koronavírusom alebo v karanténe, pričom svoje hlasy budú môcť odovzdať aj pacienti na lôžku.
Predikovať výsledok je náročné
Vzhľadom na tesný súboj, veľký počet nerozhodnutých voličov a počet malých strán, ktoré sa snažia prekročiť hranicu 3,25 % na vstup do parlamentu, bude náročné predpovedať výsledok pred dokončením rátania hlasov, pripomína agentúra AP.
Analytici očakávajú nižšiu účasť, keďže voliči sú okrem iného z volieb už unavení. Na úskalia takmer neprestajného kampaňovania upozornil aj prezident Reuven Rivlin.
„Štvoro volieb za dva roky narušilo dôveru verejnosti v demokratický proces,“ varoval prezident, keď sám v Jeruzaleme odovzdal svoj hlas, a vyzval ostatných, aby hlasovali, lebo „nie je inej cesty“.
Premiér čelí obvineniam z korupcie
Netanjahu postavil do centra svojej kampane úspešnú očkovaciu kampaň proti koronavírusu a poukázal aj na diplomatické dohody so štyrmi arabskými štátmi.
Oponenti tvrdia, že zbabral postup počas pandémie koronavírusu, poukazujú na zlý stav ekonomiky a mieru nezamestnanosti a tiež na to, že Netanjahu čelí procesu pre korupciu a nie je spôsobilý vládnuť.
Konkurentmi Netanjahua a jeho strany Likud sú jeho hlavý opozičný oponent Jair Lapid s jeho stranou Ješ atid či jeho bývalí spojenci Gideon Saar, ktorý sa oddelil od Likudu, so stranou Nová nádej a Naftali Bennett so stranou Nová pravica.
Likud, ako aj strany jeho rivalov sa budú usilovať získať na svoju stranu menšie politické subjekty, ako potenciálnych koaličných partnerov. Strana, ktorá dokáže zostaviť väčšinovú koalíciu, môže vytvoriť ďalšiu vládu, čo je proces, ktorý môže trvať niekoľko týždňov.
Voľby vyvolal rozpad tzv. krízovej vlády, ktorá vznikla vlani v máji. Vládu sužovali vnútorné súboje a napokon ju v decembri položil rozpočet, ktorý nedokázala schváliť.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies