V prvom štvrťroku vyhlásilo bankrot 3 545 Slovákov

"Vývoj štatistiky je jasným odrazom zásadného uvoľnenia pravidiel osobných bankrotov. Vysoké čísla logicky zahŕňajú aj časť podvodníkov, ktorí využívajú príležitosť zbaviť sa ľahko dlhov len na základe vyhlásenia bez toho, aby ich niekto overoval," komentoval pre agentúru SITA vývoj finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.

Štát podľa Poštovej banky nevytvoril účinný mechanizmus na prevenciu zneužívania. Centrá právnej pomoci a správcovia neskúmajú skutočné majetkové pomery dlžníkov, celá ťarcha následného dokazovania je na veriteľoch. Deklarované šesťročné obdobie, počas ktorého veritelia môžu skúmať a uplatňovať svoje námietky, je podľa Poštovej banky nešťastné.

"Všetci vieme, aké zložité je riešiť prevody majetku s odstupom času,“ povedala pre agentúru SITA členka predstavenstva Poštovej banky zodpovedná za oblasť riadenia rizík Zuzana Žemlová. Ďalším problémom je podľa nej netransparentnosť celého procesu. Centrá právnej pomoci nemajú povinnosť zverejňovať žiadateľov v žiadnom registri, a teda títo ešte počas obdobia do zverejnenia schváleného konkurzu v obchodnom vestníku môžu žiadať o nové úvery, čo sa v praxi podľa Žemlovej aj deje.

Z celkového počtu rozhodnutí súdov o osobnom bankrote vydaných v marci 2019 podľa CRIF vyplýva, že oddlženie formou konkurzu si zvolilo 99 % dlžníkov. "Obávam sa, že toto nastavenie bude do budúcnosti motivovať časť ľudí, aby sa nadmerne zadlžovala a následne využila osobný bankrot a začala bez dlhov. O tom svedčí aj vyše 99-percentný podiel konkurzu, ktorým sa ľudia zbavia dlhov veľmi rýchlo a bezbolestne," skonštatoval Búlik.

Slovenská sporiteľňa, ako jeden z najväčších poskytovateľov úverov v SR, má k systému osobných bankrotov niekoľko zásadných pripomienok. Konkrétne ide o to, že pre vymožiteľnosť práva predstavujú slovenské bankrotové pravidlá funkčnú brzdu a systém bankrotov je zneužiteľný, nastavený disproporčne, kedy zásadným spôsobom poškodzuje veriteľov. Systém tak podľa Slovenskej sporiteľne podporuje a nabáda k neplateniu dlhov a k páchaniu podvodov.

Od roku 2006, keď začal na Slovensku platiť inštitút osobného bankrotu, do konca marca zbankrotovalo na Slovensku podľa údajov CRIF už 25 550 obyvateľov. Slovenská sporiteľňa očakáva, že počet bankrotov bude narastať. "Objavujú sa nepoctivé zámery dlžníkov - prevody majetkov pred bankrotmi, upratanie majetku mimo, skrývanie majetku. Evidujeme aj prípady bankrotových podvodov ľudí, ktorí žiadajú o úver napriek tomu, že už sú v procese oddlžovania,“ povedal riaditeľ odboru právnych služieb v Slovenskej sporiteľni Richard Földeš.

Búlik z OVB je presvedčený, že s každým nadmerným dlhom sa niečo dá robiť oveľa skôr, ako príde exekúcia či osobný bankrot. "Od štátu by som čakal také nastavenie legislatívy, ktoré ľudí navedie k právnemu a finančnému poradenstvu a riešeniu dlhov v rannej fáze problému. Aby sa pokúsili dostať z úverovej špirály za pomoci odborníkov vlastným pričinením," poznamenal Búlik. Ako uviedol, legislatíva problém vysokého zadlžovania dlhodobo ignorovala a aj dnes, keď sa Slováci zadlžujú najrýchlejšie v Európe, regulácia ešte zďaleka nefunguje naplno.