V slovenskej obci rastú najvyššie buky na svete, mŕtve drevo dáva život

Spolu so Stužicou a Rožkom je súčasťou lokality svetového prírodného dedičstva UNESCO Staré bukové lesy a pralesy Karpát a iných regiónov Európy.

Ako na svojej internetovej stránke uvádza Správa NP Poloniny, v Havešovej rastú stromy s mimoriadnou hrúbkou a najväčšou nameranou výškou jedincov buka v celosvetovom meradle. Niektoré merajú až 58 metrov.

NPR Havešová sa nachádza v Sninskom okrese v katastrálnom území Kalnej Roztoky a Stakčínskej Roztoky a má rozlohu 171 hektárov. Dôvod, prečo je súčasťou svetového prírodného dedičstva, je jej pralesovitý charakter.

"V rámci Európy boli lesy ovplyvnené činnosťou človeka. Toto je jedna z lokalít, kde nie sú zjavné známky po činnosti človeka z minulosti. Ďalší charakteristický znak pralesovitého spoločenstva je prítomnosť mŕtveho dreva," vysvetlil pracovník NP Poloniny Marián Gič s tým, že takzvaného mŕtveho dreva sa v Havešov nachádza veľké množstvo.

Výraz "mŕtve drevo" však podľa jeho ďalších slov nie je celkom presný. "Mŕtve drevo je substrátom, na ktorom profituje mnoho ďalších organizmov, ktoré žijú z tohto dreva. Sú to jednak huby a tiež rôzne druhy hmyzu, roztočov. Na tieto organizmy je táto rezervácia veľmi bohatá," odôvodnil Gič.

V odbornej terminológii sa druhy osídľujúce mŕtve drevo súhrnne nazývajú saproxylické organizmy. Úplný rozklad dreva, na ktorom tieto organizmy žijú, trvá 20 až 180 rokov.

"Odumretá drevná hmota spolu s asociovanou faunou a flórou je v súčasnosti jeden z najohrozenejších prvkov lesných ekosystémov Európy. Dôsledkom celoplošných zmien v štruktúre lesnej krajiny a uplatňovaním intenzívneho lesného hospodárstva v Európe je viac ako 40 percent saproxylických druhov hmyzu ohrozených vyhynutím. V prípade húb a lišajníkov bude toto číslo pravdepodobne ešte vyššie," dopĺňajú informáciu o slovenskom bohatstve skrytom v Havešovej ochranári na svojej stránke.

Keďže je NPR Havešová v najprísnejšom stupni ochrany, navštíviť ju je možné len so sprievodom pracovníka Správy NP Poloniny. Ako spresnila Iveta Buraľová, zodpovedná za environmentálnu výchovu v Správe NP, v tomto roku boli o takúto službu požiadaní osemkrát. V rámci celého NP Poloniny poskytli počas tohtoročnej sezóny spolu 30 sprievodov s odborným výkladom. Ako Buraľová dodala, záujem o odborný výklad pri sprevádzaní návštevníkov je zaznamenaný predovšetkým v posledných dvoch rokoch.

Aj napriek prírodnému bohatstvu, ktorým NP Poloniny oplýva, má podľa expertných odhadov najnižšiu návštevnosť spomedzi slovenských národných parkov. Odhaduje sa, že ho ročne navštívi približne 15.000 turistov. Pre porovnanie, poľský národný park Bieszczady, ktorý tiež patrí k takzvaným Karpatským bukovým pralesom, zaznamenal v minulom roku, medzi aprílom a novembrom, 589.200 vstupov.