Tento druh patrí medzi „100 najhorších inváznych druhov“ a je pravdepodobne najškodlivejším vodným slimákom, ktorý sa šíri cez kanály, rieky a počas povodní. Živí sa vodnými rastlinami a môže devastovať vodné plodiny, ako je ryža (v juhovýchodnej Ázii) a taro (na Havaji). Narásť vedia do veľkosti jablka.
Životný cyklus slimáka zlatého a jeho schopnosť rýchlo rásť a rozmnožovať z neho robí neuveriteľne úspešný invázny druh. Zlatý jablkový slimák,Pomacea canaliculate, je široko považovaný za jedného z najinvazívnejších bezstavovcov vodných tokov a zavlažovacích systémov. Slimáky sa môžu šíriť zavlažovacími kanálmi, prirodzenými cestami distribúcie vody a počas povodní.
Samičky slimákov zlatého jabĺčka kladú vajíčka tesne pri čiare ponoru na rastliny alebo štruktúry, ako sú skaly, polená alebo steny, zvyčajne v noci. Jednotlivé vajíčka sú malé (2 -3 mm) a okrúhle a jasne ružové. Každý zhluk vajec obsahuje približne 500 vajec. Zhluk vajíčok postupne mení odtieň a stáva sa bledším, keď sa vajíčka blížia k vyliahnutiu.
Týždeň až dva týždne po tom, čo samička slimáka nakladie vajíčka, sa vyliahnu. Počet dní závisí od teploty – čím je teplejšie, tým je kratšia inkubačná doba.
Novo vyliahnuté slimáky sú maličké, s ulitou s priemerom približne 2 milimetre. Slimáky rýchlo rastú a padajú z miesta, kde sa vyliahli, do vody pod nimi. Keď sú novovyliahnuté slimáky vo vode,živia sa riasami a organickým úlomkom.
Tieto mäkkýše, nazývané jablkové slimáky, pretože môžu dorásť do veľkosti jablka alebo tenisovej loptičky, môžu spôsobiť zmätok v poľnohospodárstve aj v životnom prostredí a môžu tiež prenášať choroby, ktoré infikujú ľudí. Invázne jabloňové slimáky boli zaradené medzi 100 najinváznejších druhov sveta podľa IUCN/GISD. Patrí do rodu Pomacea, existuje niekoľko druhov jablkového slimáka, ktoré sa stali inváznymi. V juhovýchodnej Ázii sú najvýznamnejšími z týchto druhov škodcov P. canaliculata a P. maculata (predtým známy ako P. insularum ).
Asi dva týždne po vyliahnutí sa zo slimákov vyvinú mláďatá. Keď jeho ulita dosiahne približne 1,5 cm, mladý slimák sa začne živiť mladými semenami ryže a inými vodnými rastlinami. Slimáky napádajú spodok sadeníc ryže a iné vodné časti a potom požierajú nadzemné časti.
Po približne 45 dňoch dosahujú ulity slimákov priemer približne 2,5 centimetra. Teraz sú úplne dospelé a schopné rozmnožovania, čím sa cyklus reštartuje.
Tento druh patrí medzi „100 najhorších inváznych druhov“ a je pravdepodobne najškodlivejším vodným slimákom, ktorý sa šíri cez kanály, rieky a počas povodní. Živí sa vodnými rastlinami a môže devastovať vodné plodiny, ako jeryža (v juhovýchodnej Ázii) a taro (na Havaji).
Poškodzuje aj ekosystémy, pretože sa živí pôvodnou faunou a prevyšuje pôvodné jabloňové slimáky, čím mení fungovanie ekosystému. Tento invazívny slimák je tiež vektorom mnohých parazitov, najmä háďatka Angiostrongyulus cantonensis, ktorý u ľudíspôsobuje eozinofilnú meningitídu.
Ide o skupinu ochorení. Meningokok (baktéria Neisseria meningitidis) spôsobuje zápal mozgových blán (obalov, ktoré chránia mozog). Môže vzniknúť otrava krvi (sepsa). Zriedkavá je septická artritída (infekcia kĺbov). Poznáme aj meningokokový zápal pľúc či spojiviek. Zápal mozgových blán spôsobujú aj iné baktérie, meningokok je jednou z nich. Táto baktéria je prítomná aj u časti zdravých ľudí napríklad v nosohltane. Nosičmi je päť až dvadsaťpäť percent populácie. Títo zdraví nosiči môžu preniesť nákazu na iného, oslabeného človeka, ktorý môže ochorieť.
Invázny slimák jabloňový je právne klasifikovaný ako karanténny škodca alebo potenciálny škodca vo viacerých krajinách vrátane Austrálie, Číny, Malajzie, Španielska, USA a Vietnamu. Toto uznanie poukazuje na celosvetový záujem a potrebu prísnych opatrení na zabránenie jeho ďalšiemu šíreniu.
Prirodzený areál P. canaliculata pozostáva z povodia Dolnej Paraná, Uruguaja a La Platy (Argentína), hoci na základe podobnosti biotopov a prepojenia povodí je možné, že sa môže vyskytovať aj v dolnom toku Hornej Paranej a častiach južného Brazílie. Rozsah slimákov bude pravdepodobne obmedzený teplotou, pretože sa zdá, že jeho južná hranica v Argentíne závisí od teploty.
Tento sladkovodný slimák je obmedzený na mokrade, ktoré sú aspoň časť roka zaplavené, ako súmočiare, močiare, priekopy, zavlažovacie kanály, rybníky a jazerá. Preto sa dobre hodí na život v ryžových poliach, taro náplastiach, zariadeniach na prírodnú úpravu vody a podobných biotopoch. Dokáže prežiť drsné podmienky prostredia spôsobené znečisťujúcimi látkami vo vode.
Ľudia majú dokonca nariadené tieto vajíčka praskať, hľadiac na to, aké invázne naozaj sú. Ich ničenie si však obľúbili veľmi rýchlo. Na youtube nájdete množstvo kompilácií, kde si ich praskanie obavatelia krájin, kde sa tento slimák rodí užívajú.
Výstražná červená farba ľudí naopak priťahuje, iné zvieratá sa jej naopak boja.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies