Vaše návyky pri cvičení prezradia dĺžku života

Ak cvičíte dlho, ale potom zrazu prestanete, výhody tohto pohybu sa začnú výrazne zmenšovať, alebo dokonca zmiznú.

Výhody pravidelného pohybu zaznamenala nejedna svetová štúdia. U starších atlétov bolo napríklad dokázané, že vo svojom veku mali oveľa silnejšie kosti, lepšie im pracoval mozog, srdce, mali aj kvalitnejšiu svalovú hmotu než rovnako starí jedinci, ktorí pohybu príliš nevenovali pozornosť.

V širšom meradle potom tieto štúdie poukazovali práve na už spomínaný fakt, že cvičenie má výrazný vplyv na kvalitu života, a tiež fakt, že ľudia venujúci sa pohybu majú menšiu šancu, že zomrú predčasne. Väčšina týchto štúdií sa ale zameriavala na cvičebné návyky a životy ľudí v kratšom časovom meradle.

Nová štúdia, ktorá bola minulý mesiac zverejnená v časopise JAMA Network Open, sa zamerala na aktivitu ľudí v ich voľnom čase a jej vplyv na dĺžku života z výraznejšie dlhšieho hľadiska.

Začala v roku 1995 a zúčastnili sa jej tisícky mužov a žien vo vekovom rozmedzí 50 až 71 rokov. U všetkých boli zisťované dáta ohľadom ich zdravia. Jedna z otázok potom smerovala aj na ich pohybovú aktivitu vo voľnom čase - či športujú, ako často, aké športy či pohyb uprednostňujú a ďalšie faktory.

Otázka bola primárne zameraná na klasické cvičenie, do pohybu boli ale tiež zahrnuté náhodné fyzické aktivity ako práca v domácnosti alebo na záhrade.

Vyšetrovanie sa ale nešpecifikovalo len na posledných pár rokov života účastníkov - naopak zahŕňalo rôzne životné etapy - od dospievajúcich rokov až po aktuálny vek, uvádza server New York Times.

Sedavý štýl života a srdcové choroby

Účastníci boli podľa vyhodnotenia odpovedí následne rozdelení do skupín - podľa toho, ako moc a v akých životných etapách cvičili. Nebolo žiadnym prekvapením, že jedincom, ktorí pohybu vo svojom živote moc nedali, hrozilo v aktuálnom veku najvyššie riziko predčasného úmrtia, a to prevažne kvôli srdcovým chorobám.

Naopak, u tých, ktorí boli celý život aktívni a cvičili pravidelne niekoľko hodín týždenne, bolo znížené aktuálne riziko predčasného úmrtia z akejkoľvek príčiny o 30-35 percent. Tiež mali až o 40% nižšie riziko úmrtia na infarkt než neaktívni jedinci.

U respondentov, ktorí cvičili ako mladí, potom na jednu až dve dekády prestali, a opäť začali okolo štyridsiatky či päťdesiatky (a cvičili opäť niekoľko hodín týždenne), bola zistená podobná odolnosť voči predčasnému úmrtiu ako u tých, ktorí pravidelne cvičili po celý život.

Naopak jedinci, ktorí športovali ako tínedžeri a boli vo forme ako mladí dospelí, ale následne trvalo "spadli" k sedavému spôsobu života, o všetky "nazbierané" benefity z hľadiska dlhovekosti a zdravia prišli. Ich riziko predčasného úmrtia bolo rovnako vysoké ako u ľudí, ktorí necvičili nikdy.

Ako vedci upozorňujú, výsledky môžu byť trochu skreslené jedným dôležitým faktom - vychádzali z toho, čo si ľudia zo svojho života zapamätali, čo môže byť v niektorých ohľadoch nespoľahlivé.

V celkovom pohľade je to ale určite prínosné a je potrebné pochopiť, aký výrazny pozitívny vplyv môže mať pravidelný pohyb na život každého jedinca. K tomu je samozrejme ešte potrebné doplniť ďalšie konkrétne faktory, ako sú strava, celková hmotnosť, zdravotná kondícia a samozrejme gény.

Aj tak je podľa Pedra Saint-Maurice, doktoranda z amerického Národného inštitútu pre výskum rakoviny, ktorý sa podieľal na štúdii spolu s ďalšími svetovými odborníkmi, potrebné zapamätať dôležitú vec. "Ak ste teraz aktívny, neprestávajte. A ak ste pohyb obmedzovali, potom nie je nikdy neskoro s ním znovu začať, aj v neskoršom veku," uzatvára.