Vnútorné dieťa je mladá časť našej psychiky, ktorá ovplyvňuje to, ako myslíme a reagujeme ako dospelí. Keď sme s ním v kontakte, sme schopní lepšie pochopiť a zvládať naše pocity, čo vedie k lepšiemu emocionálnemu zdraviu. To môže viesť k hlbším a zmysluplnejším vzťahom.
Každý z nás má v sebe vnútorné dieťa, ktoré je súčasťou našej osobnosti od detstva až po dospelosť. Psychologický pojem vnútorné dieťa predstavuje naše najhlbšie emócie, spomienky a zážitky z detstva. Je to tá časť nás, ktorá je hravá, zvedavá, kreatívna a autentická. V dospelosti je dôležité, aby sme sa naučili, ako toto vnútorné dieťa rozvíjať a udržiavať ho živé, pretože nám môže priniesť mnoho pozitívnych aspektov do nášho života.
Vnútorné dieťa je mladá časť našej psychiky, ktorá ovplyvňuje to, ako myslíme a reagujeme ako dospelí. Vnútorné dieťa, ktoré sa často používa v psychoterapii a duchovnom prostredí, môže symbolizovať ťažkosti, a dokonca traumu, ktorú sme zažili počas našej mladosti.
Vnútorné dieťa nám pomáha spracovávať a vyjadrovať naše emócie. Keď sme s ním v kontakte, sme schopní lepšie pochopiť a zvládať naše pocity, čo vedie k lepšiemu emocionálnemu zdraviu. Deti sú prirodzene kreatívne a zvedavé. Keď sa spojíme s naším vnútorným dieťaťom, môžeme znovu objaviť túto kreativitu a zvedavosť, čo nám môže pomôcť v našom osobnom aj profesionálnom živote.
Keď sme v kontakte s naším vnútorným dieťaťom, sme schopní byť autentickejší a otvorenejší voči ostatným. To môže viesť k hlbším a zmysluplnejším vzťahom. Hravosť a radosť, ktoré prichádzajú s vnútorným dieťaťom, nám môžu pomôcť znížiť stres a zlepšiť celkovú pohodu.
Pojem vnútorného dieťaťa prvýkrát predstavil renomovaný psychológ Carl Jung. Naše vnútorné dieťa môže poháňať mnohé z našich emócií v našom každodennom živote, najmä keď si to neuvedomujeme. Výskum už dlho naznačuje, že kvalita nášho detstva súvisí s výsledkami v neskoršom veku. Väčšina ľudí si neuvedomuje, že účinky spomienok z detstva nás vedú k rozhodnutiam, ktoré robíme v dospelosti
Práca s vnútorným dieťaťom môže byť emocionálne náročná, najmä ak si na svojom pleci nesiete už dlhé roky traumu.
Niektorí ľudia so zraneným vnútorným dieťaťom často zažívajú pocit nesúdržnosti.
Shari Botwin, terapeutka traumy (autorka knihy Thriving After Trauma: Stories of Living and Healing), navrhuje položiť si určité otázky, aby ste zistili, či môže byť užitočná práca s vnútorným dieťaťom.
Tieto otázky sú:
Cítite sa často ako obeť?
Nechávate iných diktovať, ako sa cítite?
Často bojujete s určovaním hraníc vo vzťahoch?
Keď sa rozčúlite v pri súčasnej situácii, sú pocity, ktoré máte, často spojené s udalosťami z detstva?
Stáva sa vám často, že znovu prežívate zážitky, ktoré sa už stali?
Cítite sa bezpečnejšie, keď sa emocionálne uzatvoríte pred okolitým svetom?
Chcete objaviť svoje vnútorné dieťa? Nájdite si čas na aktivity, ktoré vás bavia a ktoré vám prinášajú radosť. Môže to byť čokoľvek od kreslenia, tancovania, hrania hier až po trávenie času v prírode. Hlavné je, aby ste sa cítili slobodne a bezstarostne. Skúmajte svet okolo seba s otvorenou mysľou a zvedavosťou. Pýtajte sa otázky, učte sa nové veci a nebojte sa skúšať niečo nové. Nebojte sa vyjadriť svoje pocity, či už sú pozitívne alebo negatívne.
Môžete si viesť denník, hovoriť s priateľmi alebo terapeutom, alebo nájsť iný spôsob, ako vyjadriť svoje emócie. Doprajte si čas na oddych a relaxáciu. Starajte sa o svoje fyzické a emocionálne potreby. To môže zahŕňať pravidelné cvičenie, zdravú stravu, dostatok spánku a čas na aktivity, ktoré vás napĺňajú.
Venujte čas spomínaniu na svoje detstvo a na to, čo vás vtedy robilo šťastnými. Môžete si prehliadať staré fotografie, rozprávať sa s rodinou a priateľmi o spoločných zážitkoch, alebo si znovu prečítať obľúbené knihy z detstva. Nebojte sa byť sami sebou a prejavovať svoju pravú podstatu. Vnútorné dieťa je autentické a bezprostredné, a keď sa s ním spojíme, môžeme byť aj my sami viac autentickí.
V závislosti od vašich skúseností v detstve, najmä ak ste zažili traumu, môže byť vaše vnútorné dieťa celkom dobre skryté a zdráha sa vyjsť von. Alebo ak sa objaví vaše vnútorné dieťa, môže to byť niekedy ohromujúce alebo dokonca retraumatizujúce. Z tohto dôvodu môže byť pre mnohých z nás užitočné vykonávať túto prácu s pomocou psychológa alebo poradcu, v ideálnom prípade niekoho, kto pracuje na základe traumy. Bez ohľadu na to, akým spôsobom sa na to vydáte, je dôležité, aby ste si dali načas a neunáhlili proces.
Reparenting je termín, ktorý sa niekedy používa na opis procesu starostlivosti o potreby vášho vnútorného dieťaťa tak, ako by to v ideálnom prípade mali vaši rodičia (alebo iní opatrovatelia), keď ste boli mladší.
Niektoré príklady reparentingu v práci s vnútorným dieťaťom zahŕňajú starostlivosť o seba, uspokojenie nesplnených potrieb, stanovenie si hraníc, emocionálna podpora, súcit so sebou samým, hravosť, či písanie listov vnútornému dieťaťu, čo je zaujímavá metóda odporúčaná psychológmi.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies