Verná Palma. Skutočný príbeh legendárneho psa z letiska Vnukovo, ktorý sa skončil úplne inak ako vo filme

Korešpondent Jurij Rost, ktorý napísal silný, emotívny a poučný článok o psovi, ktorého majiteľ opustili priamo na letisku Vnukovo, stále žije. Skutočný príbeh psa ohromil aj novinára. Vtedy mal korešpondent Komsomolskej pravdy 28 rokov a emotívna časť jeho reportáže doslova šokovala verejnosť. Článok sa proste nedal čítať bez sĺz, lebo bol o neochvejnej oddanosti a vernosti zvieraťa.  

Opustená na pristávacej dráhe

Piloti lietadiel IL-18 prichádzajú dva roky na letisko Vnukova a vedia, že pes tam stále čaká. Na pristávacej dráhe stretával vlčiak lietadlá, bežal k pristaveným schodíkom a s nádejou pozeral do tvárí ľudí, že sa vrátil jeho pán. Explózia emócií sa začala 19. septembra 1976 uverejnením článku v Komsomolskej pravde s titulkom: Už dva roky čaká.

„Cestujúci vstupovali do lietadla IL-18, ktoré odlietalo niekam na sever. Ľudia sa ponáhľali za letuškou, aby sa ako prví usadili na pohodlnejšie a tiché miesta v chvoste lietadla. Len jeden cestujúci sa nikam neponáhľal. Nechal všetkých ísť dopredu, lebo letel so psom,“ písal autor.

„Leteckí technici, svedkovia tohto príbehu, tvrdia, že muž mal lístok aj pre psa a pokojne čakal, kedy bude na rade. Ale vlčiaka do lietadla nepustili: chýbalo mu potvrdenie od lekára“.

Článok Jurija Rosta z Komsomolskej pravdy z roku 1976, v ktorom upozornil na smutný psí osud.

V dôsledku toho sňal muž psovi obojok, pustil ho a sám vošiel do lietadla. Pes najskôr nechápal, čo sa deje. Pochopil to tak, že ho pustili prebehnúť sa a veselo sa rozbehol po betónovej trati. V tom čase schody do lietadla odstránili a IL-18 vyšiel na štart. Pes sa pustil za lietadlom, ktoré naberalo rýchlosť celou svojou psou silou. Tá sa však nedala porovnať so silou motorov.

Lietadlo odletelo a pes osamel. V presvedčení, že sa stala nejaká chyba a majiteľ sa po neho určite vráti. Pes sa usadil vedľa pristávacej dráhy a tvrdohlavo prichádzal k lietadlám IL-18, ktoré prilietali, alebo sa naopak pripravovali na odlet. Pozeral sa na ľudí a snažil sa neprehliadnuť toho jediného, ktorý ho predsa nemohol opustiť...

Podľa novinára Jurija Rosta mu o psovi vo Vnukove mu povedal veliteľ jedného z IL-18 Vjačeslav Valentej.

Návšteva v redakcii

Zakaždým, keď priletel do Vnukova, Valentej videl psa, ktorý behal vedľa lietadiel. Najprv si myslel, že patrí niekomu z miestnych zamestnancov a dokonca požiadal, aby ho odviedli preč z dráhy, aby sa mu nič nestalo. Ale Valentejovi vysvetlili, že majiteľ ho opustil a pracovníci letiska prikrmujú psa, aby nezomrel od hladu.

Za ten čas, ktorý pes strávil na letisku, veľmi schudol, pretože jedlo z cudzích rúk bral neochotne. Niekoľkokrát sa ho pokúšali  odchytiť, ale neúspešne. Keď jedného dňa Valentej priletel z pravidelného letu a uvidel postupne umierajúce zviera, nevydržal to a išiel do redakcie novín, kde sa stretol s Jurijom Rostom a novinár s neuveriteľným príbehom.  

Originálna fotografia Palmy z letiska Vnukovo.

Majiteľ sa ozval, ale nevrátil sa

„Toto je zatiaľ celý príbeh o vernosti a láske. Možno si tento článok prečíta aj človek, ktorý kedysi odletel na IL-18 a pravdepodobne si myslí, že pes, ktorého tu, bohužiaľ, nechal, už na neho zabudol. Nech si táto osoba okamžite vezme pár dní voľna, peniaze a odletí do Moskvy, lebo na letisku Vnukovo naňho čaká – už takmer dva roky,“ napísal reportér na konci svojho článku.

Ten vyvolal obrovský ohlas. Do redakcie prišli vrecia listov, v ktorých niektorí vyjadrili rozhorčenie nad správaním majiteľa, iní boli pripravení pomôcť peniazmi, aby sa pes a jeho majiteľ stretli. Na letisko začali prichádzať davy ľudí a táto zvýšená pozornosť sa stala pre nešťastného psíka novým stresom.

No a čo majiteľ? Tak ten po svojho verného psa do Moskvy nikdy neprišiel. Raz v Norilsku dostal Vjačaslav Valentej odkaz  napísaný majiteľom psa. Vysvetlil, že musel pracovne urýchlene odletieť a psa nepustili na palubu, pretože mu slzilo zranené oko. Potom sa veci nakopili, bezhlavo sa pustil do práce a po psíka sa už vrátiť nemohol.

Mohlo by vás zaujímať: SKUTOČNÝ PRÍBEH žurnalistu, ktorý zbiera odpadky prezlečený za Ninju: „Planétu nezachránim. Ale každý môže urobiť svoje málo!“

Ako vzniklo meno Palma?

Niektoré zdroje uvádzajú, že v tomto odkaze bolo napísané aj meno psa – Palma. Jurij Rost však tvrdil, že meno zvieraťa tam nebolo. Psík sa stal Palmou vďaka zamestnancom Vnukova, ktorí v snahe nájsť správne meno, ho veľmi dlho privolávali rôznymi prezývkami. Pes začal reagovať na meno Palma, aj keď je možné, že v skutočnosti, by sa mohol volať Alma alebo iným podobne znejúcim menom.

Palma sa stala hviezdou celého Sovietskeho zväzu, ale to nezmenilo skutočnosť, že jediná osoba, na ktorú čakala, ju už nechcela.  Možno na to v jeho novom živote neboli podmienky, možno sa muž bál, že keď prezradí svoje meno, celá krajina ho bude preklínať. Nech už je to akokoľvek, bolo potrebné zariadiť ďalší osud Palmy.

Ďalší originálny záber z letiska, kam si po ňu prišla nová majiteľka Vera.

Nový domov

Obyvateľka Kyjeva Vera Kotlyarevskaja, prapravnučka ukrajinského básnika Ivana Kotlyarevského, si k Palme dokázala nájsť cestu. Vzala si dovolenku a strávila celý mesiac na letisku Vnukovo vedľa nej, čím si získala jej dôveru.

Ale to bola len polovica práce. Teraz bolo potrebné previezť Palmu do nového bydliska. Rozhodli sa prepraviť ju lietadlom a podali jej lieky na spanie. 

Keď sa Palma ocitla v mestskom byte v Kyjeve, začala prejavovať známky úzkosti. Na Vieru a na jej rodinu neútočila, ale neustále sa snažila utiecť, kvôli čomu museli v lete prísne držať všetky dvere a okná zatvorené.

Zlomovým bodom pre Palmu bolo narodenie šteniatok. Sučka si v tej chvíli konečne uvedomila, že našla svoj nový domov a milujúcu rodinu a že všetko jej utrpenie sa konečne skončilo.

O Palme najprv natočili dokumentárny film Malý príbeh ľudskej láskavosti a v roku 1988 aj  film Pripútaný k pristávacej dráhe.  

       A takto ju poznáte z filmu, ktorý nedávno odvysielala televízia Joj.