Vesmírne preteky sa oficiálne začali 4. októbra 1957, keď sa Sovietom podarilo vypustiť prvú umelú družicu Zeme Sputnik 11. Tento úspech šokoval svet, pretože ukázal, že ZSSR má výrazný náskok pred USA v oblasti raketových technológií.
Vesmírne preteky boli obdobím intenzívneho súperenia medzi dvomi najväčšími mocnosťami Studenej vojny - Spojenými štátmi americkými a Sovietskym zväzom - o vedecko-technologickú prevahu v oblasti dobývania a výskumu kozmického priestoru. Toto súperenie trvalo približne od roku 1957 do polovice 70. rokov a prinieslo množstvo historických úspechov, ale aj tragédií.
Vesmírne preteky sa oficiálne začali 4. októbra 1957, keď sa Sovietom podarilo vypustiť prvú umelú družicu Zeme Sputnik 11. Tento úspech šokoval svet, pretože ukázal, že ZSSR má výrazný náskok pred USA v oblasti raketových technológií, ktoré mohli byť použité nielen na mierové, ale aj na vojenské účely.
Američania sa cítili ohrození a ponížení a reagovali zrýchlením svojho vesmírneho programu. V roku 1958 vypustili svoju prvú družicu Explorer 1 a založili Národnú leteckú a vesmírnu agentúru.
Vesmírne preteky sa postupne zameriavali na dosiahnutie ďalších míľnikov, ako bolo vypustenie prvého živého tvora, prvého človeka, prvého ženského človeka, prvého vesmírneho výstupu, prvého spojenia dvoch kozmických lodí a prvého pristátia na Mesiaci. V týchto disciplínach väčšinou dominoval ZSSR, ktorý dosiahol nasledovné úspechy:
Spojené štáty americké sa snažili dohnať svojho súpera a dosiahli tiež niektoré významné úspechy, ako napríklad:
Vesmírne preteky vyvrcholili v roku 1969, keď sa Spojeným štátom americkým podarilo dosiahnuť najväčší úspech v histórii ľudstva - prvé pristátie človeka na Mesiaci. Tento historický moment sa odohral 20. júla 1969, keď Neil Armstrong a Edwin Aldrin pristáli na palube lunárneho modulu Eagle v oblasti Mare Tranquillitatis.
O šesť hodín neskôr Armstrong ako prvý človek vystúpil na povrch Mesiaca a vyslovil slávnu vetu: “To je malý krok pre človeka, ale obrovský skok pre ľudstvo.” Aldrin sa k nemu pridal o 19 minút neskôr a obaja strávili na Mesiaci 2 hodiny, 31 minút a 40 sekúnd.
Počas tohto času zbierali vzorky, inštalovali prístroje, postavili americkú vlajku a komunikovali s prezidentom Richardom Nixonom. Potom sa vrátili do lunárneho modulu a spojili sa s Michaelom Collinom, ktorý čakal na nich v kozmickej lodi Columbia na obežnej dráhe Mesiaca. Spoločne sa vrátili na Zem 24. júla 1969 a boli vítaní ako národní hrdinovia.
Prvé pristátie na Mesiaci bolo zlomovým bodom v vesmírnych pretekoch, pretože ukázalo, že USA majú technologickú prevahu nad ZSSR, ktorý sa nikdy nepodarilo vyslať človeka na Mesiac.
ZSSR sa snažil zachovať si aspoň časť svojej prestíže tým, že sa zameriaval na iné oblasti vesmírneho výskumu, ako napríklad vypustenie prvých umelých satelitov Venuše a Marsu, prvých pristátí sond na týchto planétach, prvých obrázkov z ich povrchu, prvých orbitálnych staníc a prvých modulárnych kozmických lodí.
USA však nezostali pozadu a pokračovali v svojom lunárnom programe, ktorý vyslal celkom 12 ľudí na Mesiac v rámci misií Apollo 11 až 17 (okrem Apollo 13, ktorá musela byť prerušená kvôli technickej poruche). USA tiež začali pracovať na svojom orbitálnom raketopláne Space Shuttle, ktorý mal byť schopný viackrát sa vrátiť na Zem a znovu sa použiť.
Vesmírne preteky sa postupne ukončili v polovici 70. rokov, keď sa zmenila politická a ekonomická situácia v oboch krajinách. USA čelili vnútorným problémom, ako boli vietnamská vojna, ropná kríza, inflácia, nezamestnanosť a vodovodná aféra.
ZSSR zase zažíval stagnáciu, korupciu, nedostatok potravín a zbraní, etnické napätia a rastúcu opozíciu voči komunistickému režimu. Obaja rivali si uvedomili, že nemôžu ďalej míňať obrovské sumy peňazí na vesmírny program, ktorý už neprinášal také významné výsledky, ako v minulosti. Navyše sa začali objavovať aj iné krajiny, ktoré sa zapájali do vesmírneho výskumu, ako napríklad Čína, Japonsko, India, Európska únia a ďalšie.
V roku 1972 sa podpísala dohoda o spolupráci v oblasti civilného vesmírneho výskumu medzi USA a ZSSR, ktorá vyústila do prvého medzinárodného spojenia dvoch kozmických lodí - Apollo a Sojuz - v roku 1975. Toto spojenie bolo symbolom zlepšenia vzťahov medzi oboma krajinami a začiatkom novej éry spolupráce namiesto súperenia v kozme.
Odvtedy sa uskutočnilo mnoho spoločných projektov, ako napríklad výstavba a prevádzka orbitálnej stanice Mir, vývoj a používanie raketoplánu Space Shuttle, výstavba a prevádzka Medzinárodnej vesmírnej stanice, vyslanie sond na prieskum slnečnej sústavy, hľadanie mimozemskej inteligencie a ďalšie.
Vesmírne preteky boli jedným z najvýznamnejších a najzaujímavejších období v histórii ľudstva, ktoré ukázalo, čo dokáže ľudská vôľa, odvaha, zvedavosť a tvorivosť.
Zároveň boli aj jedným z najnebezpečnejších a najdrahších období, ktoré prinieslo množstvo obetí, rizík, konfliktov a napätia. Dnes sa vesmírny výskum orientuje skôr na spoluprácu, vedecké poznatky, mierové účely a ľudský pokrok. No stále existujú aj nové výzvy, ambície a sny, ktoré nás ženú ďalej do neznáma. Kto vie, čo nás ešte čaká v kozme?
Zdroje:
www.history.com/topics/cold-war/space-race
www.rmg.co.uk/stories/topics/space-race-timeline
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies