VIDEO: Vstup NATO do konfliktu by znamenal svetovú vojnu, hovorí Zuzana Čaputová

Ak by sa NATO zapojilo do priameho aktívneho vojenského konfliktu s Ruskom na Ukrajine, znamenalo by to vstup do tretej svetovej vojny. Myslí si to prezidentka SR Zuzana Čaputová. V diskusnej relácii televízie Markíza Na telo tiež uviedla, že treba robiť ďalšie sankcie voči Rusku a ďalšie kroky pomoci voči Ukrajine. Hlava štátu nemá informácie o tom, že by sa mala schvaľovať ďalšia vojenská pomoc Slovenska pre Ukrajinu.

„Prekročiť hranicu aktívneho boja našich ozbrojených síl na Ukrajine by znamenal vstup do tretej svetovej vojny,“ vyhlásila. Zároveň uviedla, že sa nestotožňuje so slovami ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že by NATO a EÚ trpeli v rámci svojho postoja nejednotou. Vyhlásenie bezletovej zóny nad Ukrajinou by sme podľa nej museli zabezpečovať vojenskou silou.

„Znamenalo by to vstup ozbrojených síl členských krajín aliancie na územie Ukrajiny a vyslovene súčasť boja. Vstúpili by sme do vojenského konfliktu a stali by sme sa stranou vojny,“ ozrejmila.

Prečítajte si tiež: Zverejnili prvé pracovné ponuky pre Ukrajincov. Ako bude fungovať vyplácanie príspevku za ich ubytovanie?

Debaty o vstupe Ukrajiny do EÚ sú podľa Čaputovej do veľkej miery symbolickým krokom. Dodala, že Ukrajina má európsku ašpiráciu a treba s ňou začať predvstupové rokovania. Mala by dostať štatút kandidáta. Členstvo Ukrajiny v NATO je podľa nej omnoho komplikovanejšie a jej vstup do aliancie podľa nej dnes reálne nie je možný.

Dočasná predsunutá prítomnosť jednotiek NATO na Slovensku by podľa hlavy štátu znamenala deklarovanie pripravenosti, jednoty. „Vďaka tomu, že sme v NATO, sme pod bezpečným dáždnikom NATO, a to musí mať svoje praktické konzekvencie,“ povedala s tým, že SR nie je ohrozená priamo, no chceme sa správať zodpovedne a preventívne. Ide podľa nej skôr o princíp zastrašenia. 

Prezidentka neeviduje žiadosť o povolenie služby v ukrajinskej armáde, máme podľa nej veľmi zdĺhavý proces. Ak by sa vláda rozhodla zmeniť zákon, nebola by podľa svojich slov prekážkou pri posudzovaní individuálnych žiadostí. 

Zdôraznila, že nestačí dať Ukrajine len humanitárnu pomoc, ale treba zasielať aj technickú pomoc, pretože krajina sa bráni voči agresorovi. Nemôžeme sa podľa nej prizerať, ako sú obeťami aj nevinní civilisti. Nerozumie preto výhradám opozície.

K téme: ROZHOVOR s Andorom Šándorom: Rusko zatiaľ nevyužilo brutálnu silu. Čo bude nasledovať?

Náš rezort zahraničných vecí podľa prezidentky koordinuje možné vyhostenie diplomatov s ostatnými krajinami EÚ. „Vzhľadom na informácie, ktorými disponujeme od našich spravodajských služieb, je v niektorých prípadoch veľmi zrelý čas. Treba to zodpovedne zvážiť,“ povedala.

Sankcie voči Rusku sú podľa nej masívne a bezprecedentné a ich dôsledky nastupujú postupne. Vidí priestor ísť v nich ďalej. Hovorí sa o personálnych sankciách voči rodinným príslušníkom politického vedenia či o odpojení zvyšných ruských bánk zo systému SWIFT.

Odstrihnutie od ruského plynu ako súčasť sankcií je podľa prezidentky možné.

„Máme zásoby zhruba na rok a niektoré možno aj s presahom ďalej. Nemá to byť individuálny prístup jednotlivých krajín, ako si budú kompenzovať odstrihnutie sa, ale spoločný postup EÚ, a to je dobrá správa,“ povedala. Spoločný nákup v rámci EÚ môže totiž podľa nej znamenať lepšie vyjednávanie cien na svetovom trhu.

Juraj Blanár 

Juraj Blanár povedal v dnešnej diskusnej relácii televízie TA3 V politike, že rozširovanie EÚ o Ukrajinu je nebezpečné a z hľadiska svetovej bezpečnosti by nemala byť ani súčasťou NATO.

„Ignorovanie toho, že NATO sa tlačí k Rusku, spôsobilo niečo, čo je pre nás neprijateľné, vojnový konflikt,“ skonštatoval. Ruská federácia, EÚ aj NATO by mali podľa neho Ukrajine zabezpečiť neutralitu.

„V tom zmysle, že Ukrajina sa bude môcť rozvíjať a prípadne diskutovať v nejakom horizonte, že by mohla byť členom EÚ.“

Martin Klus vidí reálnejšie, že sa Ukrajina stane členom EÚ než NATO, pričom vývoj záleží od situácie.

Možno vás zaujme: VIDEO: Igor Matovič povedal, koľko nás bude stáť vojna. Na čom sa zhodol s Robertom Ficom?