BRATISLAVA - Vláda na svojom poslednom rokovaní schválila balíček konsolidačných opatrení, ktoré do štátnej pokladnice majú priniesť zhruba 1,5 miliardy eur. Najväčší podiel na ňom má mať zníženie príspevku do druhého dôchodkového piliera, zvýšenie sadzieb zdravotného poistenia a takzvaná banková daň. Voči nej sa zo strany dotknutých finančných domov zdvihla vlna odporu.
„Navrhované zavedenie bankovej dane ohrozuje schopnosť domácich bánk podporovať slovenskú ekonomiku. Daňové zaťaženie bánk na extrémne vysokej úrovni 45 % znamená, že finančné inštitúcie budú mať výrazne zúžený priestor na úverovanie tak bežných obyvateľov, ako aj firiem. Aj podľa posledných vyjadrení Európskej centrálnej banky bankové dane zavádzané v niektorých krajinách EÚ môžu viesť k zníženiu schopnosti bánk poskytovať úvery svojim klientom,“ konštatuje Slovenská banková asociácia (SBA).
Asociácia ďalej tvrdí, že slovenský bankový sektor je vďaka úverovaniu významnou oporou rastu domácej ekonomiky. Zároveň však konštatuje, že ziskovosť slovenských bánk je najnižšia v regióne strednej a východnej Európy a patrí medzi najnižšie v EÚ.
„Výrazné zvýšenie daňového zaťaženia bánk znamená, že banky stratia schopnosť v dostatočnej miere tvoriť vlastný kapitál a pokrývať tak v plnej výške dopyt po úveroch. Zníženie ziskovosti slovenských bánk znamená, že investície v rámci bankových skupín sa Slovensku budú vyhýbať,“ dodáva SBA.
Platenie osobitného odvodu by sa malo dotknúť aj niektorých finančných agentov a lízingových spoločností. Tých, ktorí budú mať zisk pred zdanením vyšší ako 3 milióny eur. V roku 2022 dosiahlo takýto zisk päť sprostredkovateľských spoločností.
Okrem bankovej dane, ktorá by v budúcom roku do štátneho rozpočtu mala priniesť viac ako 330 miliónov eur, sú v hre aj ďalšie opatrenia vlády Roberta Fica. Najväčší balík do rozpočtu by malo priniesť zníženie príspevku do druhého dôchodkového piliera zo súčasných 5,75 % na 4 %. Výsledkom by mala byť úspora presahujúca 360 miliónov eur.
Ďalšie opatrenie sa týka zvýšenia zdravotných odvodov pre zamestnávateľov z 10 na 11 % a pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a samoplatcov na 15 %. Aj v tomto prípade sa očakáva približne 360-miliónový prírastok do štátneho rozpočtu.
Viac ako 100-miliónové príjmy by mali zabezpečiť ďalšie tri opatrenia – predĺženie „solidárneho“ príspevku od spoločnosti Slovnaft, spotrebná daň z tabaku a daňové licencie pre právnické osoby. Počíta sa tiež so znížením príspevkov na činnosť pre RTVS, opätovným zdanením ziskov z predaja kryptomien, zrušením valorizácie miezd pre ľudí pracujúcich vo verejnej správe alebo so zrušením zníženej 10-percentnej dane z alkoholu v reštauráciách.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies