JERUZALEM / GAZA - So začiatkom prímeria vo vojne medzi Izraelom a Gazou začal v piatok Hamas prepúšťať prvých unesených. Hneď na začiatku procesu sa však prejavil faktor, ktorým inak palestínski Arabi radi argumentujú proti Izraelčanom – apartheid, systém rasovej či národnostnej diskriminácie.
Z toho, čo je známe o prepustených zatiaľ vieme, že v prvý deň prímeria (platí od piatku ráno) medzi Izraelom a radikálnou islamskou palestínskou organizáciou Hamas sprostredkujúca krajina Katar potvrdila prepustenie 13 izraelských, desiatich thajských a jedného filipínskeho rukojemníka. Súčasťou dohody bolo aj prepustenie 39 palestínskych väzňov na izraelskej strane. Lenže ako sme sa dozvedeli od hovorcu katarského ministerstva zahraničných vecí Majeda al-Ansariho v piatok, medzi 13 prepustenými Izraelčanmi bolo niekoľko osôb s dvojitým občianstvom. Na „čistých“ Izraelčanoch teda Hamas šetrí, lebo tí sú výhodnejším artiklom pre vydieranie pri ďalšom vyjednávaní.
Znamená to, že prepustením každého palestínskeho teroristu izraelská strana fakticky vydáva povolenie na zabitie jedného alebo viacerých Izraelčanov, spravidla civilistov. Isteže sa útočí aj na vojakov, ale tí nie sú takým ľahkým cieľom, keďže sa vedia brániť a útočníkov alebo útočníčky vo väčšine prípadov hneď zastrelia. Už preto, že s útokom rátajú, zatiaľčo nič netušiaci civilisti sú ľahšou korisťou, aj keď sú si tejto hrozby (streľba, útoky nožmi, zrážanie autami) dobre vedomí a aj keď mnohí z nich nosia pri sebe pri pohybe na uliciach izraelských miest zbraň.
Je samozrejmé, že s pištoľou vo vrecku nechodíte tancovať, preto boli mladí účastníci hudobného festivalu 7. októbra takou lacnou korisťou, a to neberieme do úvahy moment prekvapenia.
Ako uvádzajú nemecké noviny (Frankfurter Allgemeine) štyria z izraelských rukojemníkov majú nemecké občianstvo, Doron Asher a jej dve dcéry Raz a Aviv, ako aj Margalit Moses, ktorá je chorá.
Iste, na oplátku bolo z izraelských väzníc prepustených 39 palestínskych „žien a detí“, lenže tu išlo o usvedčených páchateľov trestných činov. S prepúšťaním na slovo vzatých teroristov a teroristiek z izraelských väzníc, t, j. vykonávateľov závažných vražedných činov to bude zložité, pretože to ešte viac rozdelí izraelskú spoločnosť. Palestínsky terorizmus nie je jednorázové zamestnanie, ale povolanie, a to na celý aktívny „produktívny“ život. Takže každému je jasné, že prepustení „čistokrvní“ teroristi sa automaticky vrátia k svojmu remeslu, pretože sú vycvičení a vychovaní práve len v zabíjaní, v iných kvalifikáciach, ak nejaké vôbec majú, sú menej schopní až nepoužiteľní. Takže s každým jedným prepusteným teroristom vystavujete de facto povolenie na budúce zabíjanie vlastných ľudí.
Izraelsko-nemeckí rukojemníci vrátane nemeckej štátnej príslušníčky Doron Asher a jej dvoch dcér a Margalit Moses sú považovaní tak za Izraelčanov, ako aj za Nemcov, pretože dvojité občianstvo je v židovskom štáte bežné. Aj západoeurópski a americkí Židia, ktorí vykonávajú aliju, teda pôvodne vlnu a využívajú zákonom stanovené právo na návrat, si spravidla ponechávajú pri svojom novom izraelskom občianstve aj občianstvo štátu, z ktorého sa do Izraela navrátili.
Teroristi si v rukách, prirodzene, nechávajú najmä mladých chlapcov a mužov, pretože v nich vzhľadom na povinnú vojenskú službu v židovskom štáte vidia budúcich potenciálnych vojakov.
Na Izrael tlačili vlády, ktorých občania sa nachádzajú medzi rukojemníkmi. Nie všetci majú dvojité občianstvo, do Izraela odišli za prácou, na nich sa „právo na návrat“ samozrejme nevzťahuje.
Odovzdanie sa uskutočnilo v nemocnici v Chan Yunis na juhu pásma Gazy. Rukojemníci sú teraz na ceste k hraničnému priechodu Rafah do Egypta, resp. dnes už v Egypte, ktorý síce nepatrí k takým výrazným sprostredkovateľom ako Katar, ale s Pásmom Gazy na krátkom teritoriálnom úseku susedí. Až potom budú rukojemníci odovzdaní izraelskej armáde. Proces prepúšťania rukojemníkov je sledovaný na celom svete, dokonca v latinskoamerických a ázijských médiách. Palestínčania tak dosiahli aspoň to, že na seba upútali pozornosť podobne, ako v r. 1972 pri olympijskej masakre v Mníchove. Lenže vtedy nič nedosiahli, skôr naopak. Po pogrome zo 7. októbra aspoň potvrdili, že sú teroristi (isteže nie všetci, atď, atď...) a podarilo sa im úplne zastaviť aj tak kolabujúci mierový proces.
Mier s Izraelom by bol pre nich pohromou, prišli by o prácu.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies