Vymysleli to, aby počestné ženy neboli obťažované. Nevestince mali kedysi aj požehnanie cirkvi

Nevestinec, ako už zrejme vieme všetci, kedysi slúžil pre pánov, nech si uspokoja svoje potreby a nebol to veru nijaký ošarpaný dom. Naopak, tie, čo sa považovali za jeho majiteľky či panie remesla, sa dobre starali, aby sa neresť ligotala. Veď financií bolo dosť, tak si mohli dovoliť kadečo, aj sluhov, aj si kupovať čačky, aby sa chlapom zapáčili.

Praktický dôvod

Zriadenie nevestinca sa vymyslelo z praktického dôvodu, vôbec sa nerátalo s tým, že doň budú chodiť i muži ženatí, na ktorých manželky doma po večeroch čakajú. Krajom však prechádzali vojaci a zdatní tovariši, a keďže sa ostatní obyvatelia báli, aby si nebodaj niečo nedovoľovali na počestné devy, a už vôbec nie na také, čo už boli zadané, dopriali im i temnejšie potešenie.

S požehnaním

Možno to bude znieť neuveriteľne, ale vtedajšie prostitútky vôbec neboli vnímané negatívne. Niežeby im ľudia k nohám skladali ruže a častovali ich jednou poklonou za druhou, ale ani ich neopľúvali a neurážali. Cirkev, áno, práve cirkev, nad nimi držala ochranu, dokonca jej predstavitelia vyslovili i niekoľko požehnaní. Aby aj nie, keď z výnosov, ktoré vzišli z hriešnych domov, získavali svoje aj duchovní, financovali sa tak napríklad nemocnice či iné inštitúcie.

Spoločnosť

Prostitútky neboli len ženami, ktoré si klient zvolil a potom sa ponáhľal naplniť si túžby, častejšie sa prejavovali ako dobré spoločníčky. So zákazníkmi chodievali na prechádzky, navštevovali divadlá a dlhé hodiny diskutovali na rôzne, nielen povrchné témy. Pokiaľ ide o vzhľad, je samozrejmé, že v nevestinci sa o zamestnanie uchádzali len tie, čo pútali pohľady, avšak jedno bolo zaužívané, že nijaká nebola vychrtlá, skôr sa osvedčili kyprejšie postavy.

Zmena

K zmene postoja prišlo v neskorších storočiach, neviestky už stratili svoju povesť vážených, hoci dámami neboli, ale aspoň rešpekt si užívali. Potom však cirkev dala ruky preč a začalo sa hovorievať o pohlavných chorobách, o rizikách a špine, a tak tá, čo chcela pracovať vo vykričanej štvrti, musela pravidelne absolvovať lekárske prehliadky. Kto stál nablízku, občas videl a začul, ako sa medzi sebou tlčú, ako aj pasáci, ktorí vstúpili do hry, uplatňujú nároky a od noblesy to malo poriadne ďaleko. Ako je to teraz, o tom sa netreba rozpisovať, éra stredoveku zanikla a s ňou i veľkorysosť v názoroch. Aj keď, o tom dávnom období dejín by sa dalo aj inakšie napísať, ale necháme si to nabudúce.