Vysoké Tatry chcú rozumný rozvoj

V spoločnej výzve, ktorú adresovali verejnosti i rezortu životného prostredia, okrem iného navrhujú zvýšiť podiel územia na cestovný ruch a samosprávu na 1,5 percenta zo súčasného jedného percenta. Signatári výzvy podporujú čo najskoršie nastavenie jasných pravidiel fungovania v TANAP-u.

„Obce aj turizmus sa na území Tatier vyskytovali a rozvíjali dávno pred vyhlásením národného parku, ale odvtedy sa ich postavenie a možnosti rozvoja nikdy detailne neriešili. V dôsledku toho sme dnes tak trochu v zovretí zákonov, ktorými sa chráni národný park,“ skonštatoval predseda Asociácie horských sídiel Slovenska (AHSS) a zároveň primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš.

Dodal, že ochrana prírody je dôležitá, ale v intravilánoch obcí na území TANAP-u žijú ľudia, a na to treba pamätať tiež. Podľa neho je zatiaľ téma zonácie riešená výhradne z pohľadu ochrany prírody, a zabudlo sa na ostatné záujmy a potreby ďalších subjektov.

V spoločnej výzve tiež signátori navrhujú vytvoriť rezervu na rozvoj horských sídiel na území TANAP-u na úrovni minimálne desiatich percent z celkovej súčasnej zastavanej plochy sídiel. Zároveň požadujú na územiach určených na rozvoj menšiu administratívnu záťaž a zjednodušenie povoľovacích konaní.

„Rozumným rozvojom sa myslí nielen výstavba nových turistických objektov, ale napríklad aj obnova či prestavba chátrajúcich stavieb, budovanie cyklochodníkov alebo infraštruktúry pre tzv. mäkký cestovný ruch alebo získavanie nových plôch na bývanie,“ vysvetľuje Mokoš.

Dodal, že zjednodušením povoľovacích konaní určite nesledujú napríklad obídenie procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) alebo stavebného konania.

„Súčasný stav však veľmi komplikuje aj bežné činnosti obcí, ako napríklad údržbu ciest, výrub drevín či stavieb chodníkov, uloženie inžinierskych sietí a podobne,“ konkretizoval tatranský primátor.

Predseda Regionálneho združenia tatranských a podtatranských obcí Štefan Bieľak zdôraznil, že nikto nespochybňuje ochranu vzácnych území, ale všade na svete sú národné parky aj miestami, kam prichádza najviac turistov.

„Cestovný ruch je preto pre takéto regióny najprirodzenejším odvetvím a mohol by byť zdrojom atraktívnych pracovných príležitostí pre ľudí, ktorí žijú v Tatrách. Preto je dôležité, aby taký zásadný dokument, akým je nová zonácia Tatier, ktorá určí pravidlá na mnoho rokov, vznikal za aktívnej účasti a v diskusii aj s nami,“ skonštatoval Bieľak.

Podľa člena prezídia Zväzu cestovného ruchu SR Bohuša Hlavatého doteraz fungovali na princípe udeľovania výnimiek, čo viedlo k mnohým sporom a aktuálne aj k negatívnemu postoju verejnosti voči akémukoľvek rozvoju na území TANAP-u. Richard Pichonský z Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké Tatry skonštatoval, že teraz sú v situácii, keď by zonácia mala „obkresliť“ existujúce strediská a zakonzervovať súčasný stav.

„Toto nie je cesta, ktorá prospieva ochrane prírody ani cestovnému ruchu,“ zdôraznil s tým, že v území určenom na rozvoj turizmu, ktoré navrhujú na úrovni 1,5 percenta z celkovej plochy TANAP-u, by za prioritné funkcie mali byť považované turizmus, šport, rekreácia a kúpeľníctvo.

Podľa riaditeľa Správy TANAP-u Pavla Majka signatári výzvy tvrdia, že sa doteraz na území TANAP-u nič nerozvíjalo, čo nie je pravda.

"Len za 12 rokov, čo som vo funkcii, sa zrealizovalo množstvo aktivít, ktoré boli z pohľadu ochrany prírody akceptovateľné. Vždy sme podporovali racionálne zámery na zlepšenie života ľudí, nič sme nikdy zo stola nezhadzovali a bude to tak aj do budúcna. Tie zámery však musia byť s rešpektom k národnému parku,“ skonštatoval.

Podľa neho je predčasné hovoriť o nejakých percentách.

Verí, že verejnosť vyhodnotí, čo je prioritou v tomto území a ich úlohou bude to rešpektovať. „Zatiaľ je spoločenskou objednávkou 5,5 milióna ľudí chrániť vzácne územie a my to budeme robiť na 100 percent,“ uzavrel Majko.