LONDÝN - Republikánsky kandidát na amerického prezidenta Donald Trump by mohol ukončiť vojnu na Ukrajine „za správnych podmienok pre Kyjev a Západ“. Uviedol to bývalý britský premiér Boris Johnson, podľa ktorého by to Trump mohol dosiahnuť za pomoci jeho mierového plánu. V ňom okrem iného navrhuje stiahnutie ruských vojsk na hranice pred inváziou v roku 2022.
Johnson sa domnieva, že prvým krokom k mieru je posilniť západnú pomoc a pozíciu Ukrajiny. Trump by podľa neho mohol ukončiť byrokratické prieťahy pri poskytovaní vojenských dodávok a umožniť Ukrajincom zasiahnuť ruské letiská americkým raketovým systémom ATACMS. Potom, keď bude Rusko zatlačené späť, by mohol navrhnúť dohodu.
„Vládca Kremľa Vladimir Putin sa bude musieť stiahnuť prinajmenšom na hranice pred inváziou v roku 2022,“ podotkol Johnson v texte pre denník Daily Mail. Aby sa predišlo budúcim konfliktom a neistote, musel by byť podľa expremiéra zvyšok Ukrajiny uznaný ako slobodná krajina s právom rozhodovať o svojej budúcnosti, vrátane prípadného členstva v EÚ a NATO.
Spomínané predvojnové hranice pritom znamenajú, že Rusko by naďalej okupovalo polostrov Krym, ktorý v rozpore s medzinárodným právom anektovalo v roku 2014, alebo časti Doneckej a Luhanskej oblasti na Donbase. Ukrajina opakovane uviedla, že taký scenár odmieta.
"Verím, že Trump má silu vojnu ukončiť za dobrých podmienok pre Ukrajinu aj Západ," vyhlásil však Johnson, ktorý sa s exprezidentom stretol minulý týždeň.
Britský politik zdôraznil, že Ukrajinci majú viac ako milión ľudí so zbraňami, sú už dobre zvyknutí pracovať s technikou NATO a sú najúčinnejšou protiruskou silou na svete. „Až vojna skončí, nie je dôvod, prečo by ukrajinské sily nemali doplniť časť zo 70-tisíc amerických vojakov, ktorí sú stále v Európe,“ uviedol.
Podľa Johnsona by to Trumpovi umožnilo ušetriť peniaze, priviesť amerických vojakov domov a prinútiť európske krajiny k väčšej zodpovednosti za vlastnú obranu, čo je jeden z jeho kľúčových cieľov.
„Predovšetkým s Trumpom v Bielom dome existuje reálna vyhliadka na určité globálne zblíženie s Putinom a na návrat do čias, keď Rusko bolo rešpektovaným partnerom G8 a dokonca aj NATO. Tento výsledok však možno dosiahnuť iba jediným spôsobom – silou,“ konštatoval Johnson.
Potreba „očistenia ukrajinského územia od nacistov“ je jednou zo zámienok, ktorú Putin ospravedlňuje napadnutie susednej krajiny. Fakt, že v ukrajinskom parlamente (na rozdiel od Ruska) nie je zastúpená žiadna krajne pravicová strana, alebo to, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je židovského pôvodu a jeho príbuzní umierali za holokaustu, Kremeľ nevidí ako prekážku pre to, aby ho opakovane nazýval nacistom.
Administratíva súčasného prezidenta Bidena v priebehu konfliktu poskytuje Ukrajine zbrane a potrebné vybavenie, hoci dodávky americkej pomoci boli niekoľko mesiacov zablokované kvôli sporom v americkom Kongrese.
Trump sa naopak k ďalšej pomocou Ukrajine stavia skôr so skepsou. Obavy Kyjeva i NATO vyvolal aj Trumpov výber senátora J. D. Vance za kandidáta na viceprezidenta. Vance v jednom rozhovore v minulosti okrem iného vyhlásil: „Je mi naozaj jedno, čo sa stane s Ukrajinou, tak či onak“.
Johnson sa napriek tomu domnieva, že Trump vie, že porážka Ukrajincov by pre USA a pre svet znamenala obrovské dlhodobé náklady. „Na druhej strane by víťazstvo Ukrajiny – správne zvládnuté – mohlo paradoxne otvoriť cestu k novým a oveľa lepším vzťahom s Ruskom. To by bola veľká výhra pre Ameriku aj pre celý svet,“ myslí si politik.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies