Šepkali si o nej, obyvatelia na ňu pozerali s pohľadom presýteným povýšenectvom. Vraj je chuderka, úbožiatko jedno, a aj iné, podobne ladené prívlastky jej s obľubou vymýšľali, pričom každé z vyslovených sa snažili previazať toľkým súcitom, koľkého bol tón hlasu schopný.
Človek vyznajúci sa v ľudských povahách však ľahko dovidel až za viditeľné a všimol si jasné pokrytectvo. Neľutovali ju, iba predstierali, že sú milosrdní a nie je im ľahostajný jej osud. Iba sa vyžívali v tom, keď smeli poukázať na jej tragédiu, lebo tak a jedine tak mali príležitosť i pochváliť sa vlastným domnelým šťastím.
„Vdovy to veru nemajú ľahké, to ti poviem,“ hovorili si vydaté ženy navzájom a vždy ihneď po poťahaní nosom a skrivení tváre do skoro plačlivej grimasy, potom pokračovali vo vyratúvaní, ako je manžel nápomocný, ako sa inak zaspáva, keď je nablízku muž, ako toto a aj tamto.
Vdova
Pokiaľ šlo o vdovu, ona nebola hlúpa a z falošnosti, ktorú na ňu vyliali od smrti manžela, sa jej poriadne dvíhal žalúdok. Avšak v podstate súhlasila s klebetami, tiež si sama sebe pripadala ako ničotná. Ako najúbohejšia z najúbohejších. Ako tá, pre ktorú niet radostí, niet blahobytu. Peňazí mala žalostne málo, chudoba sa k nej nasťahovala tak okato, až sa zdalo, že ňou má napáchnutú aj pokožku. Jedinou útechou jej bol Boh, hoci i pred Ním sa ostýchala.
„Veď čo by som ti dala, Bože? Nič nemám a tebe som asi tiež celkom na nič,“ povzdychla si, ale srdce jej horelo, ako veľmi jej horelo, čo bolo také pripravené cele sa oddať svojmu Stvoriteľovi. Pošmátrala po vreckách, hľadela do kútov, ale nech hľadala aj hodiny, našla iba halier. To bolo všetko, z čoho mala vyžiť. Ani o omrvinku viac.
Vstala a pobrala sa do chrámu, lebo tam veriaci do pokladnice vhadzovali dary. Tvár jej horela, dúfala, že nebude priveľmi na očiach. Zopár ľudí si odkašľalo, keď tadiaľ prechádzala, vtedy privrela viečka a nadýchla sa. Vhodila svoj dar, ten jediný halier.
Ježiš Netušila, že ju pozoruje Ježiš, syn jediného Boha. Netušila, že len čo ju zbadal, vnútro sa mu zachvelo od lásky, lebo vedel, že nebeský otec ju požehná. Jej čin sa rozhodol pretriasť verejne, nie však preto, aby ju uviedol do rozpakov, ale aby zahanbil ostatných, aby dal príklad vtedajším i tým, čo sa zrodia po nich.
„Táto vdova, táto dnes potešila Boha. Ona dala všetko, čo mala. Dala najviac zo všetkých.“ A tak sa z ponižovanej stala obdivovaná. Jej príbeh je spísaný v Biblii a zostane nesmrteľný. Boh sa zastane posmievaného, nenechá bez odozvy krik zúfalca, hoc by bol len nemým volaním vnútra.
Možno vás zaujme: Z pokladov Biblie: Toto jedno si vraj máme chrániť nado všetko!
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies