Za zlým správaním je vždy oveľa väčší príbeh

Niežeby o matke nezmýšľal vysoko, aj o nej mal viac ako dobrú mienku, a keby vlastnil všetko bohatstvo zeme, zasypal by ju kráľovstvami a každou skvostnou vecou, ktorá kedy bola vytvorená. Ale otec, ani sám nevedel vysvetliť, prečo k nemu prechováva natoľko silný obdiv. Jeho náklonnosť k nemu sa prejavovala v drobnôstkach, vo všednom živote, ktorý plynul na základe pravidiel a nenarúšalo ho nič znepokojujúce.

Chcel byť s ním
„Kam ideš?" vypytoval sa Lary muža, čo sa podieľal na jeho splodení. Otec mu na otázku odpovedal, ale boli isté chvíle, keď si tajomstvo odchodu i následného príchodu ponechával pre seba. A Laryho to netrápilo, veď ani nepotreboval vedieť miesto, na ktorom sa zdrží. On len chcel byť s ním, hoc by jeho kroky viedli kamkoľvek.

Možno vás zaujme: O tom, ako Boh upiekol perníkový koláč

Sklamanie
A potom, keď chlapec dovŕšil zhruba 13 rokov, otriaslo sa jeho vnútorné prežívanie v základoch. Zapríčinil to incident, ktorý by azda pre niekoho iného neznamenal vonkoncom nič, ale pre neho predstavoval zrútenie doterajších istôt. Veril, že otec je dokonalý. Myslel si, že nemá tienistú stránku, a ak niečo ochutnal zo straty dôvery, nikdy to nesúviselo s ním. Keď ho však zazrel v bare pri neprístojnom správaní, pohľad sa mu zakalil. Hrdina prestal byť hrdinom. V Laryho srdci sa postupne začala zväčšovať priepasť, odplašil niekdajšiu naivitu a dal sa kŕmiť sklamaním.

Príbeh
Až oveľa neskôr zaujal celkom iný postoj hodný silného človeka. Pravda, najskôr ani sám netušil, čo tým sleduje a či vôbec má jeho počínanie nejaký cieľ, ale rozhodol sa pátrať. Vypytoval sa kade-tade, zisťoval, aký bol otec kedysi. Počúval o jeho chlapčenských rokoch, o snoch, čo ho rozveseľovali a nočných morách, ktoré ho, naopak, strašili do zbláznenia.

Zo skúmania napokon vzišiel ucelený obraz muža. Vraj mal otca závislého od alkoholu. Vraj ho často pristihol v bare v ešte oveľa horších situáciách. Vraj dôverne poznal biedu a hlad. Lary teda prehodnotil predchádzajúce znechutenie a udelil mu milosť v podobe odpustenia. Pochopil, že jeden skutok, nech je akokoľvek zraňujúci, má vždy objasnenie v minulosti.

Boh mu ukázal, že nesmieme súdiť kapitolu, ak sme nečítali celý príbeh. Odvtedy sa učí vidieť viac, než len nepriateľné správanie, a keďže pracuje aj ako pastor, neodsudzovať sa mu veru zíde. Pravdaže, nielen jemu, každý smrteľník je adept na vstrebanie novej lekcie. Nie sme len nesprávne rozhodnutia, sme tlčúce srdcia plné nevypovedaných právd, nádejí a spomienok.