Posledným krokom proti dominancii Číny na svetových trhoch bolo mimoriadne clo, ktoré zaviedla Európska únia. Európska komisia uviedla, že od júla zavedie dodatočné clá až do výšky 38,1 percenta na dovážané čínske elektrické autá, čím riskuje odvetné opatrenia zo strany Pekingu.
Obchodné vzťahy medzi Čínou a Európskou úniou sa začínajú v posledných mesiacoch vyostrovať a podľa niektorých analytikov sa situácia blíži k obchodnej vojne, na ktorej pokraji je Peking aj s USA. Toto zhoršenie výrazne ovplyvňuje Európsku úniu, ktorá má s Čínou obojstranne výhodný obchod, ktorý je teraz ohrozený.
Únia je najväčším obchodným partnerom Číny a Čína je najväčším obchodným partnerom Európskej únie. V roku 2023 Čína predstavovala deväť percent vývozu tovaru Únie a 20 percent dovozu tovaru Únie. Toto vidia v praxi aj občania dvadsaťsedmičky, ktorí si už zvykli na výhodné nákupy z Pekingu za pár eur a s poštovným zadarmo. A práve tu sa rysuje problém.
Dôvodom, prečo si môžu výrobcovia dovoliť ponúkať európskym a
americkým zákazníkom dopravu zadarmo je, že tieto náklady často
hradí samotná čínska vláda. Tej sa to veľmi oplatí. Okrem
toho, že to podporuje tamojšiu ekonomiku a zamestnanosť, získava
vplyv vo svete a ostatné krajiny sa stávajú závislými na importe
lacného tovaru. Ten často vytlačí domácich výrobcov, ktorí
nemôžu dorovnať cenu konkurencie a tak krachujú.
Tým sa závislosť na Číne ešte viac prehlbuje, domáca alternatíva pomaly prestáva existovať. Cena práce je totiž v Ázii výrazne nižšia, továrne nemusia dodržiavať prísne ekologické normy a pravidlá bezpečnosti práce sú omnoho benevolentnejšie.
Posledným veľkým krokom proti takejto dominancii Číny na svetových trhoch
bolo mimoriadne clo, ktoré zaviedla Európska únia. Európska
komisia uviedla, že od júla zavedie dodatočné clá až do výšky
38,1 percenta na dovážané čínske elektrické autá, čím
riskuje odvetné opatrenia zo strany Pekingu, ktorý uviedol, že
prijme opatrenia na ochranu svojich záujmov.
Európski výrobcovia automobilov sú medzitým konfrontovaní s prílevom lacnejších elektromobilov od čínskych rivalov. Komisia odhaduje, že ich podiel na trhu Únie sa v roku 2019 zvýšil na osem percent z menej ako jedného percenta a v roku 2025 by mohol dosiahnuť 15 percent. Ceny sú podľa nej zvyčajne o 20 percent nižšie ako ceny modelov vyrobených v Únii.
Peking uviedol, že prijme všetky potrebné opatrenia na "pevnú ochranu" svojich legitímnych práv a záujmov. „Dočasné clá EÚ v podstate zodpovedajú našim očakávaniam, v priemere okolo 20 percent, čo nebude mať veľký vplyv na väčšinu čínskych firiem,“ povedal generálny tajomník Čínskej asociácie osobných automobilov Cui Dongshu.
„Tie, ktoré vyvážajú elektromobily vyrobené v Číne, medzi ktoré patria Tesla, Geely a BYD, majú stále obrovský potenciál pre rozvoj v Európe v budúcnosti,“ povedal Cui. Čínski výrobcovia a dodávatelia elektromobilov tiež začínajú investovať do európskej výroby, čím by sa vyhli clám.
Voľný trh je však jednou zo základných priorít Európskej únie. Jedným z jeho benefitov je podpora konkurencie a zdravej súťaže medzi výrobcami, čo prináša motiváciu k zlepšovaniu produktu. Toto však nie je úplne prípad čínskych elektromobilov.
Tie nemajú nižšiu cenu kvôli inovatívnemu procesu alebo technologickej novinke. Za ich nevídaným úspechom je opäť čínska vláda. Tá ich totiž tajne dotuje. Tieto dotácie im umožňujú predávať elektromobily za nižšiu cenu, čím podkopávajú konkurenciu. Európske automobilky tieto dotácie nemajú a nedokážu teda konkurovať ultranízky cenám, ktoré dotácie pomáhajú tvoriť.
Iróniou však je, že samotní európski výrobcovia sú proti zavedeniu takéhoto cla. Je totiž dvojsečnou zbraňou a zasiahne aj napríklad nemecké automobilky. Viacero veľkých výrobcov totiž svoju produkciu prenáša práve do Číny a aj ich autá teda podliehajú novému clu.
Nemecké združenie automobilového priemyslu VDA a vysokí vládni ministri Berlína kritizovali predbežné clá EÚ na elektrické autá vyrobené v Číne, ktoré zasiahnu aj európske spoločnosti vyrábajúce v Číne, ako sú BMW a Dacia.
VDA, zastupujúca automobilky ako Volkswagen, BMW a Daimler, rozhodnutie ostro kritizovala, pričom jej prezidentka Hildegard Müller varovala, že ide o „ďalší krok späť od globálnej spolupráce“. "Toto opatrenie ďalej zvyšuje riziko globálneho obchodného konfliktu," dodala. Dacia a BMW budú čeliť dovoznému clu vo výške 21 percent.
Bič na čínske vládne machinácie, ktorých cieľom je získať vplyv v Európe, nakoniec teda udrel aj na domácu produkciu. A nie je čomu sa čudovať, v globalizovanom obchode sa už výroba presúva podľa ceny. To je aj za nedávnym zatváraním viacerých tovární v Nemecku - už nedokázali konkurovať.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies