Odborníci radia rodičom, aby s deťmi o smrti komunikovali priamo a bez zbytočných metafor. Psychologička Kornélia Ďuríková upozorňuje na význam úprimnosti a otvorenosti pri vysvetľovaní straty blízkej osoby, aby deti mohli spracovať svoje emócie a pocity v bezpečnom prostredí.
Komunikácia o smrti s deťmi patrí medzi najcitlivejšie a najnáročnejšie témy, s ktorými sa rodičia môžu stretnúť. Psychologička Kornélia Ďuríková z Ligy za duševné zdravie zdôrazňuje dôležitosť priameho prístupu bez zbytočného zjemňovania či používania metafor. Podľa Ďuríkovej deti často rozumejú viac, než si dospelí myslia, a preto je potrebné vytvoriť im priestor na vyjadrenie pocitov a otázok.
Pri rozhovoroch o smrti je podľa odborníčky dôležité používať priamočiare výrazy, ako napríklad "zomrel" namiesto "odišiel" alebo "zaspal." Metafory môžu deti chápať doslovne, čo môže vyvolať zmätok alebo strach, prečo sa zosnulý nevracia. Dieťaťu by sa zároveň malo jasne vysvetliť, že smrť nie je spôsobená jeho chybou ani chybou nikoho iného, a že je prirodzenou súčasťou života.
Kľúčovým aspektom je, aby dieťa malo pocit, že jeho pocity sú akceptované. Či už prežíva smútok, hnev alebo strach, tieto emócie sú prirodzené. Rodičia by mali zostať emocionálne dostupní a sledovať, či sa dieťa nevykazuje príznaky dlhodobého trápenia, pretože v takom prípade môže byť vhodné vyhľadať odbornú pomoc.
Jedným z krokov, ako minimalizovať riziko traumy, je nechať deti rozhodnúť, do akej miery chcú byť súčasťou smútočných rituálov. Ak dieťa nie je pripravené ísť na cintorín či pohreb, nemalo by byť nútené. Rodičia môžu deťom ponúknuť alternatívne možnosti, ako si zosnulého pripomenúť – či už zapálením sviečky, vypustením balónika alebo vytvorením kresby na pamiatku.
Strata rodiča je pre dieťa traumatizujúcim zážitkom, ktorý ho môže ovplyvniť po celý život. Sviatky, ako sú Dušičky alebo Vianoce, môžu vyvolať bolestivé spomienky a prehĺbiť pocit smútku.
V takýchto prípadoch môže byť nápomocné vytvoriť rituál, ktorý pomôže dieťaťu uctiť si pamiatku blízkeho. Spoločné zapálenie sviečky, vypustenie balónika do neba alebo napísanie listu zosnulému sú jednoduché gestá, ktoré môžu poskytnúť útechu a pocit prepojenia.
Na záver Ďuríková zdôrazňuje, že pokiaľ sa dieťa cíti vypočuté a chápané, znižuje sa riziko, že si vytvorí traumatizujúci vzťah k téme smrti.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies