Zamestnávanie cez agentúry sa od januára sprísni

Vláda Roberta Fica zavádza princíp spoločnej zodpovednosti užívateľského zamestnávateľa a agentúry dočasného zamestnávania za dodržiavanie mzdových podmienok pracovníka. Agentúrny zamestnanec musí mať totiž rovnaké mzdové podmienky ako interný zamestnanec, ak obaja vykonávajú rovnakú alebo podobnú činnosť. Ak sa zistí, že agentúrny zamestnanec nie je rovnako odmeňovaný, tak zodpovednosť za doplatenie rozdielu bude nielen na agentúre, ale aj na užívateľskom.

Od začiatku budúceho roka sa tiež zavedie prezumpcia dočasného pridelenia. Tá bude spočívať v tom, že ak výkon práce napĺňa všetky znaky agentúrneho zamestnávania, bude sa táto práca považovať za dočasné pridelenie zamestnanca užívateľskému zamestnávateľovi. Medzi tieto znaky bude patriť vykonávanie práce v užívateľskej firme s jej nástrojmi, v jej priestoroch, na pokyny pracovníka užívateľskej firmy a to, že obe firmy, ktoré uzavreli obchodnú zmluvu, majú rovnaký alebo podobný predmet podnikania. 

Rezort práce a sociálnych vecí v novele pracovného kódexu zakazuje ďalšie dočasné prideľovanie zamestnanca počas trvania dočasného pridelenia a stanovuje maximálnu dĺžku dočasného pridelenia u toho istého užívateľského zamestnávateľa. Dočasné pridelenie u toho istého zamestnávateľa bude trvať najviac dva roky s tým, že ho počas dvoch rokov možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac štyrikrát. Ak by toto obdobie malo trvať dlhšie, zamestnávateľ bude musieť agentúrneho pracovníka prijať ako interného zamestnanca. Ak sa dočasné pridelenie zamestnanca dohodlo pred 1. januárom 2015, musí sa ukončiť najneskôr 31. decembra 2016. 

Dočasné pridelenie agentúrneho zamestnanca nebude možné na vykonávanie prác, ktoré patria do štvrtej rizikovej kategórie. Ide o práce s najvyššou mierou zdravotného rizika. Na pracovnú cestu bude môcť zamestnanca počas dočasného pridelenia vyslať len jeho užívateľský zamestnávateľ, a nie agentúra dočasného zamestnávania. Ak agentúra uzatvorí so zamestnancom pracovný pomer na určitý čas, bude povinná určiť obdobie trvania tohto pracovného pomeru dátumom jeho skončenia. 

Poslanci schválili pozmeňujúci návrh, podľa ktorého sa z definície závislej práce vypustí jeden z jej znakov, ktorým je práca za mzdu alebo odmenu. Ako v spoločnej správe uvádzajú poslanci sociálneho výboru, pri kontrole nelegálneho zamestnávania totiž podnikatelia tvrdia, že si s pracovníkom nedojednali žiadnu odmenu za vykonanie práce, a preto nejde o naplnenie definície závislej práce. „ Inšpekcia práce pri skúmaní naplnení znakov závislej práce tak nebude musieť zisťovať dojednanie mzdy alebo odmeny na to, aby mohla vykonávanú činnosť posúdiť ako závislú prácu,“ uvádzajú poslanci. 

Parlament spolu so Zákonníkom práce novelizoval aj zákon o pedagogických zamestnancoch. Podľa schváleného pozmeňujúceho návrhu možno pracovný pomer na určitý čas s pedagogickým zamestnancom dohodnúť najkratšie do 31. augusta. Učitelia tak už nebudú cez letné prázdniny odchádzať na úrady práce. 

Poslanci však nepodporili pozmeňujúce návrhy od poslancov za SaS Jozefa Mihála a Jany Kiššovej. Tí žiadali vypustiť z vládnej novely ustanovenia, ktorými sa má zaviesť spoločná zodpovednosť užívateľského zamestnávateľa a agentúry dočasného zamestnávania za vyplatenie mzdy rovnako priaznivej, ako patrí porovnateľnému zamestnancovi užívateľského zamestnávateľa. Liberálni poslanci nezískali podporu parlamentu ani pri návrhu vypustiť z platného Zákonníka práce tzv. minimálne mzdové nároky, ktoré stanovujú šesť hraníc minimálnej mzdy podľa stupňa náročnosti práce. Národná rada SR tiež neschválila návrh opozičných poslancov na čele s Jozefom Mihálom, aby mohli zamestnanci so súhlasom zamestnávateľa presunúť časť svojej dovolenky na kolegu.