BRATISLAVA - Povinnosť recyklovať kuchynský bioodpad je na Slovensku v platnosti už druhým rokom. Od jeho zavedenia historicky kleslo množstvo zmesového odpadu pod jeden milión ton, Slováci však v jeho celkovom množstve naďalej patria k rekordérom.
Obyvatelia Slovenska minulý rok konečne menej vyhadzovali. Štatistický úrad SR uvádza, že v roku 2022 vzniklo na Slovensku celkovo 2 597 457 ton komunálneho odpadu. Hoci ide v porovnaní s predošlým rokom o takmer štvorpercentný pokles, celkový trend hovorí o výraznom narastaní produkcie odpadu z domácností. Aj v tomto prípade išlo o prvý úbytok v produkcii po ôsmich rokoch.
„Slovensko aj Česko sa zaradili medzi absolútnych lídrov v náraste množstva komunálneho odpadu. Od roku 2014 do roku 2021 v Česku narástlo jeho množstvo o 84 percent a na Slovensku o 55 percent,“ uviedol Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank.
Spomedzi všetkých možností, ako narábať s odpadmi z domácnosti, sú tou najhoršou skládky. Na to, aby sa tak dialo čoraz menej, dlhodobo tlačí aj Európska únia. Dodržiavanie európskych pravidiel pre skládky môže mať veľa výhod pre slovenské samosprávy, ich obyvateľov a životné prostredie.
Najväčší podiel v skládkovaní komunálneho odpadu má práve zmesový odpad. Jedným z kľúčových opatrení na znižovanie jeho množstva je zber kuchynského odpadu, hovorí Ivana Maleš, spoluzakladateľka Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN.
Zavedenie povinnosti recyklácie kuchynského bioodpadu vstúpilo do platnosti pre väčšinu samospráv od 1. júla 2021. Od začiatku roka 2023 sa k nim pridali aj Bratislava a Košice, ktoré mali pôvodne výnimku, pretože majú možnosť spracovať odpad v spaľovniach. Ako uviedlo ministerstvo životného prostredia pre portál EURACTIV Slovensko, v roku 2021 sa podarilo samosprávam vyzbierať 25 507 ton kuchynského odpadu z domácností a v roku 2022 vyzbierané množstvo vzrástlo na 37 342 ton.
Od zavedenia triedeného zberu kuchynského bioodpadu kleslo množstvo zmesového komunálneho odpadu oproti roku 2020 o 57 365 ton na 1,089 milióna ton. V roku 2022 jeho množstvo historicky kleslo pod 1 milión ton na množstvo 997 755 ton. Hoci podľa envirorezortu nemôžeme vyčísliť presný vplyv zavedenia triedeného zberu kuchynského odpadu na mieru skládkovania, pripomína, že Slovensko je na dobrej ceste.
„Miera skládkovania od roku 2010 neustále klesá. V roku 2010 bola na úrovni 81 percent a v poslednom sledovanom roku 2022 dosiahla úroveň 39 percent,“ poznamenáva rezort, ktorý zároveň vyvracia obavu, že by vyzberaný odpad mohol aj tak skončiť na skládke. „Pokiaľ je kuchynský odpad vytriedený pri zdroji, teda u občana, nesmie skončiť na skládke, nakoľko v zmysle zákona o odpadoch je zakázané zneškodňovať skládkovaním vytriedený biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad,“ vysvetľuje.
Podiel kuchynského odpadu v našich košoch podľa odborníčky z INCIEN Maleš predstavuje v priemere 20 až 40 percent v závislosti od ročného obdobia. Jeho separátny zber preto výrazne zníži množstvo zmesového odpadu. „Skládkovaním alebo spaľovaním (kuchynského) odpadu sa strácajú živiny, ktoré sme zobrali z pôdy pri pestovaní potravín, nakoľko sa tieto živiny už do prírody nevrátia a navyše pri jeho skládkovaní vznikajú emisie metánu, ktorý je niekoľkonásobne agresívnejší plyn než kysličník uhličitý,“ približuje odborníčka.
Naopak, v prípade ak kuchynský odpad triedime, tak končí v zariadeniach na jeho spracovanie – kompostárňach alebo bioplynových staniciach, kde sa môže využiť jeho vysoký energetický a poľnohospodársky potenciál. „Jeho spracovaním v kompostárňach získavame kvalitné hnojivo, pomocou ktorého vraciame pôde živiny a zlepšujeme jej vodozádržné schopnosti a bonitu. Pri spracovaní v bioplynových staniciach získavame energiu z obnoviteľných zdrojov a vieme ju využiť na výrobu elektriny, tepla alebo aj pohonných hmôt do verejnej dopravy,“ opisuje výhody recyklovania Maleš s tým, že spolu s ním zároveň získavame aj tzv. digestát.
Ten je možné využiť v poľnohospodárstve alebo na výrobu biouhlíkového regeneračného substrátu, ktorý môže mať široké uplatnenie v priemysle, nanotechnológii, stavebníctve a energetike.
Na individuálnej úrovni má zber kuchynského odpadu zároveň potenciál čiastočne odbremeniť peňaženky obyvateľov. Maleš vysvetľuje, že v obciach so zavedeným množstevným zberom odpadu obyvatelia môžu znížiť frekvenciu jeho odvozu, a teda aj náklady. Upozorňuje pritom na to, že pre kvalitný zber s vysokou čistotou bioodpadu je dôležité urobiť niekoľko opatrení.
Jedným z nich je intenzívna informačná kampaň, ktorá obyvateľom vysvetlí, ako a prečo treba triediť, a ktorá ich bude motivovať zapojiť sa. Dôležité je tiež zabezpečiť pohodlnú infraštruktúru pre obyvateľov pomocou zberu od dverí k dverám, čo je pre samosprávy zo zákona o odpadoch povinné. Odborníčka z INCIEN vníma, že obyvateľom preukázateľne pomáha aj to, ak majú doma komfortný zber do kompostovateľných vreciek s vedierkami.
Maleš zároveň vyslovuje tip, ako k zberu naviesť aj obyvateľov, ktorým nie je téma životného prostredia blízka alebo pre rôzne dôvody k nemu nepristupujú. „Aj pre málo motivovaných obyvateľov najviac ovplyvňuje výsledky zmena sadzby za odvoz kuchynského odpadu v podobe nižšej ceny, ako je tá za odpad zmesový. Tak sa do zberu zapoja aj obyvatelia, ktorí nie sú environmentálne cítiaci a motivovaní práve z tohto dôvodu,“ zdôrazňuje.
Spoluzakladateľka INCIEN však pripomína, že „v hierarchii odpadov“ stavia Európska únia ich recykláciu na pomyselné tretie miesto. Prvé dve priečky zastávajú ešte ekologickejšie možnosti, a to ich opätovné využitie, a najpreferovanejší spôsob – predchádzanie ich vzniku. Tie na rozdiel od spaľovania a skládkovania Únia podporuje aj formou dotácií.
V najbližšej budúcnosti EÚ bude preto investovať veľa prostriedkov do predchádzania vzniku potravinového odpadu, čo sa momentálne nachádza aj v návrhu revízie Smernice o odpadoch. „Zároveň sa bude podporovať aj spracovanie bioodpadov práve z dôvodu znižovania množstva zmesového odpadu, využívania obnoviteľných zdrojov energie a podpory bioekonomiky,“ uzatvára Maleš.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies