BRATISLAVA - Zem sa raz za čas nevyhne zrážke s iným kozmickým telesom. Čím sú asteroidy väčšie, tým menšia je pravdepodobnosť stretu so Zemou, takže napríklad s telesami väčšími než kilometer sa môžeme zraziť priemerne raz za milión rokov. Teleso, ktoré v minulosti spôsobilo vyhynutie dinosaurov, mohlo mať asi 7 až 8 kilometrov. V prípade menších telies s rozmermi rádovo desiatok alebo stoviek metrov však pravdepodobnosť zrážky stúpa, takže približne 50-metrové teleso môže vletieť do našej atmosféry raz za niekoľko desaťročí alebo za storočie.
Aj preto sa úsilie astronómov zameriava na pozorovanie a mapovanie tzv. potenciálne nebezpečných telies, ktoré by mohli spôsobiť katastrofu globálnych, alebo aj lokálnych rozmerov. Tým skôr, že od spomínanej ničivej zrážky pred cca 60 miliónmi rokov nenasvedčujú žiadne stopy tomu, že by sa podobná kolízia veľkých rozmerov zopakovala.
"Nemáme za posledné státisíce ani milióny rokov žiadny výrazný záznam v podobe impaktného krátera podobnému tomu spred 60 miliónov rokov," dodal astronóm Juraj Tóth v relácii Pohľad na oblohu v TABLET.TV.
Hlavnou zásobárňou letiacich častíc v našej blízkosti je Hlavný pás, ktorý sa nachádza medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera. Tento pás asteroidov zároveň oddeľuje dve časti Slnečnej sústavy: bližšie k Slnku sa nachádzajú terestriálne planéty Merkúr, Venuša, Zem a Mars, za pásom už obiehajú okolo Slnka plynoví obri Jupiter, Saturn, Urán a Neptún.
Zaujímavosťou tiež je, že vďaka slovenskej vedeckej komunite nesú mnohé planétky slovenské mená. Jedna z prvých, na počesť dobrej spolupráce s domovským mestom, dostala názov Modra, ďalšia nesie meno Comeniana podľa materskej univerzity. Existujú aj planétky Pezinok, Štefánik, Satinský a mnohé ďalšie. Niektoré sú pomenované po astronómoch, ako bol napríklad profesor Anton Hajduk.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies