Ženy sú často považované za spolupracujúce, empatické a podporujúce. No nie vždy je to tak. V niektorých situáciách sa môžu ženy správať agresívne, závistlivo a manipulatívne voči iným dievčatám. Prečo je tomu tak? Aké sú príčiny a dôsledky ženského súperenia?
Ženská agresia sa líši od mužskej. Zatiaľ čo muži sú skôr náchylní k fyzickej a priamej agresii, ženy používajú nepriamu a skrytú formu agresie, ktorá je zameraná na poškodenie sociálnych vzťahov a reputácie. Táto forma agresie sa prejavuje napríklad klebetami, ohováraním, ignorovaním, vylučovaním, šikanovaním, sabotážou alebo flirtovaním s partnerom súperky.
Nežnejšie pohlavie používa nepriamu agresiu, pretože sú viac citlivé na sociálne signály a hodnotia si vzťahy s inými ľuďmi. Nepriama agresia je preto spôsob, ako si udržať sociálnu moc a získať si obdiv a rešpekt. Zároveň je to spôsob, ako sa vyhnúť priamemu konfliktu, ktorý by mohol ohroziť ich bezpečnosť.
Ženské súperenie má viaceré príčiny, ktoré sa dajú rozdeliť na evolučné, kultúrne a osobnostné. Evolučné príčiny sú spojené s reprodukčnou stratégiou žien, ktoré súperia o prístup k atraktívnym a zdrojmi bohatým partnerom, ktorí by im mohli poskytnúť ochranu a starostlivosť o potomstvo.
Ženy sa preto snažia zvýšiť svoju fyzickú a sexuálnu príťažlivosť a zároveň znižovať tú svojich súperiek.
Kultúrne príčiny súvisia s tým, ako je spoločnosťou definovaná ženská úloha a hodnota. V patriarchálnych a sexistických spoločnostiach sú ženy diskriminované a obmedzované v príležitostiach a zdrojoch. Ženy sú tiež hodnotené podľa svojho vzhľadu a vzťahu k mužom. Toto vytvára tlak na ženy, aby sa prispôsobili nereálnym a stereotypným ideálom krásy a ženskosti, a zároveň im bráni v spolupráci a solidarite s inými ženami.
Osobnostné príčiny sa týkajú individuálnych rozdielov medzi ženami, ktoré ovplyvňujú ich sklon k súpereniu. Niektoré ženy majú vyššiu potrebu dominancie, sebauvedomenia, sebapresadenia a konkurencieschopnosti, čo ich vedie k tomu, aby sa snažili presadiť nad inými ženami. Iné ženy majú nižšiu sebaúctu, sebadôveru, sebaistotu a sebaprijatie, čo ich robí závistlivými, neistými a nespokojnými so sebou a svojím životom. Tieto ženy sa môžu cítiť ohrozené úspechom alebo šťastím iných žien a môžu sa s nimi porovnávať.
Ženské súperenie má negatívne dôsledky pre psychické a fyzické zdravie žien. Ženy, ktoré sú vystavené nepriamej agresii, môžu trpieť stresom, úzkosťou, strachom, hanbou, vinnou, zlosťou, smútkom, frustráciou, pocitom menejcennosti, osamelosti, izolácie, depresiou, sebapoškodzovaním, poruchami príjmu potravy, nízkou sebaúctou, nízkou sebadôverou, nízkou sebaistotou a nízkym sebaprijatím.
Ženy, ktoré sú páchateľkami nepriamej agresie, môžu tiež mať problémy s vytváraním a udržiavaním zdravých a harmonických vzťahov s inými ľuďmi, najmä s inými ženami.
Ženské súperenie nie je nevyhnutné ani nezmeniteľné. Je možné sa mu vyhnúť alebo ho zmierniť, ak sa ženy naučia spolupracovať, podporovať a rešpektovať iné ženy. Nežnejšie pohlavie by malo uznávať a oceňovať rozmanitosť a jedinečnosť každej ženy, a nie ju vnímať ako hrozbu alebo konkurenciu. Ženy by mali tiež bojovať proti sexistickým a patriarchálnym štruktúram, ktoré ich utláčajú a rozdeľujú. Mali by tiež pracovať na svojom osobnom raste a rozvoji, a to najmä na svojej sebaláske, sebauvedomení, sebaprijatí a sebarealizácii.
Základ je byť hrdé na seba, na svoje schopnosti, talenty, vlastnosti, ciele, hodnoty, túžby a sny, a nie sa nechať ovplyvňovať cudzími očakávaniami a názormi.
Muži sa líšia od žien nielen v tom, ako prejavujú lásku, ale aj v tom, ako prejavujú súperenie. Zatiaľ čo ženy používajú nepriamu a skrytú formu agresie,muži sú skôr náchylní k priamej a otvorenej agresii, ktorá je zameraná na fyzické alebo verbálne konfrontácie, súťaže, výzvy, provokácie, znevažovanie alebo zastrašovanie.
Používajú priamu agresiu, pretože sú viac citliví na status, moc a hierarchiu. Priama agresia je preto spôsob, ako si získať alebo udržať dominantnú pozíciu, autoritu, rešpekt alebo obdiv. Zároveň je to spôsob, ako sa vyrovnať s frustráciou, konfliktom, stresom alebo hrozbou.
Ich súperenie má tiež viaceré príčiny, ktoré sa dajú rozdeliť na evolučné, kultúrne a osobnostné. Evolučné príčiny sú spojené s reprodukčnou stratégiou mužov, ktorí súperia o prístup k atraktívnym a plodným partnerkám, ktoré by im mohli poskytnúť potomstvo. Muži sa preto snažia zvýšiť svoju fyzickú a sociálnu príťažlivosť a zároveň znižovať tú svojich súperov.
Kultúrne príčiny súvisia s tým, ako je spoločnosťou definovaná mužská úloha a hodnota.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies