Astronomická zima na severnej pologuli začne 21. decembra 2024 o 10.20 h stredoeurópskeho času (SEČ). Tento deň je známy aj ako zimný slnovrat, kedy je severná pologuľa najviac odklonená od Slnka, čo spôsobuje najkratší deň a najdlhšiu noc v roku.
Astronomická zima sa tento rok začne na severnej pologuli 21. decembra o 10.20 h stredoeurópskeho času (SEČ), teda o 9.20 h univerzálneho času (UTC). V tomto okamihu nastane zimný slnovrat.
Severná pologuľa je v tomto bode svojej obežnej dráhy najviac odklonená od Slnka, čo spôsobí, že severná pologuľa dostáva najmenej slnečného svetla v roku.
V roku 2023 nastal zimný slnovrat 22. decembra, ale tento rok je termín skorší, pretože rok 2024 bol priestupný. To znamená, že február mal o jeden deň viac, čo spôsobilo, že zimný slnovrat posunul.
Sobota 21. decembra bude najkratším dňom v roku. V Bratislave bude trvať len 8 hodín, 20 minút a 55 sekúnd. Slnko vyjde o 7.39 h SEČ a zapadne o 16.00 h SEČ. Už 22. december bude o 3 sekundy dlhší, a na Nový rok bude slnečného svitu dokonca o 57 sekúnd viac. Tento posun vystihuje príslovie: "Na Nový rok o kurací krok".
Dni sa však predlžujú asymetricky. Najskoršie západy slnka nastali od 7. do 14. decembra, a to o 15.57 h SEČ (údaj pre Bratislavu), pričom odvtedy slnko zapadá každý deň o čosi neskôr.
Oproti tomu najneskoršie východy slnka, o 7.42 SEČ, nastanú 31. decembra a na Nový rok. Až potom začne pribúdať slnečný svit aj ráno.
V miestach bližšie k pólom sú počas roka väčšie rozdiely v dĺžke dňa, takže zimné dni sú tam kratšie výraznejšie v porovnaní s letnými. Napríklad, v nórskom meste Tromso slnko nevychádza od 27. novembra až do 15. januára.
Naopak, smerom k rovníku sú rozdiely v dĺžke dňa medzi zimou a letom oveľa menšie. V Miami na Floride trvá najkratší deň 10 hodín a 32 minút.
Astronomická zima bude trvať do 20. marca 2025, keď nastane jarná rovnodennosť. Zem sa na svojej eliptickej dráhe nepohybuje konštantnou rýchlosťou, takže ročné obdobia nie sú rovnako dlhé.
V priemere trvá zima 89 dní na severnej pologuli a 93,6 dňa na južnej pologuli. Letné obdobie na severnej pologuli trvá v priemere 93,6 dňa.
Na južnej pologuli znamená 21. december začiatok leta. V okamihu zimného slnovratu sa Zem na obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, keď slnečné lúče dopadajú kolmo na obratník Kozorožca (rovnobežka zodpovedajúca približne 23,5 stupňu južnej zemepisnej šírky).
Pozorovateľ, ktorý stojí na tomto mieste, má slnko v čase poludnia presne v nadhlavníku a jeho postava nevrhá tieň. Striedanie ročných období vyplýva zo sklonu zemskej osi o 23,5 stupňa.
Hoci sa s nástupom zimy začnú dni postupne predlžovať, atmosféra sa aj naďalej ochladzuje. Podpisuje sa na tom dĺžka slnečného svitu a šikmý uhol, pod ktorým dopadajú slnečné lúče, ako aj teplotná zotrvačnosť oceánov, ktoré sa zohrievajú a chladnú pomalšie než pevnina.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies