BRATISLAVA – V areáli firmy Istrochem v Bratislave došlo počas desiatich rokov k znečisťovaniu životného prostredia, ktoré hraničí s ekologickou katastrofou.
Na dnešnej tlačovej konferencii pred budovou Národnej rady SR (NR SR) to povedal podpredseda mimoparlamentnej strany Spolu – občianska demokracia (Spolu) Erik Baláž. Odborníčka strany na životné prostredie, Tamara Stohlová, doplnila, že v areáli došlo ku kontaminácii podzemnej vody a zistila sa tam prítomnosť látok, ako sú benzén, atrazín či olovo, ktoré sú nebezpečné pre ľudské zdravie.
„Geologický prieskum, ktorý bol v tejto veci vykonaný, je starší ako desať rokov. Podliehal však utajeniu a k jeho odtajneniu došlo v stredu 3. júna,“ priblížil Baláž.
Podľa Stohlovej tento prieskum preukázal znečistenie v takom rozsahu, ako nikto neočakával a je možné v tejto súvislosti hovoriť o ekologickej katastrofe.
„Vo viacerých lokalitách bolo cítiť zápach, ktorý bolo ťažké zniesť. K tomuto znečisteniu dochádzalo počas celej výroby v areáli, v ktorom sa vyrábali pesticídy, hnojivá, trhaviny či kyselina sírová,“ ozrejmila Stohlová. Dodala, že v areáli sa narábalo nešetrne so životným prostredím a dochádzalo k znečisteniu vody, pôdy či vzduchu.
Baláž to označil za dobrý príklad toho, ako môže ignorovanie ochrany životného prostredia spôsobovať značné problémy. V tejto súvislosti vyzval ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO), aby začal konať a aby za týmto účelom aktivizoval všetky ľudské a finančné zdroje.
„Taktiež budeme presadzovať zmenu legislatívy, aby v budúcnosti k utajeniu takýchto prieskumov nedochádzalo. Budeme zároveň preverovať či táto kauza môže mať nejaké trestnoprávne dôsledky,“ uzavrel podpredseda strany Spolu.
„Vítam, že sa dnes otvorila téma ďalšej envirozáťaže. Záťaž z výroby v Istrocheme je evidovaná vo voľne prístupnom informačnom systéme od roku 2009. Na Slovensku máme približne dvetisíc environmentálnych záťaží a tisíce nelegálnych skládok. Mnohé prípady už vyšetruje polícia. V súvislosti so záťažou v Istrocheme odhadované náklady predstavujú čiastku 350 miliónov eur,“ reagoval Ján Budaj. Dodal, že ho teší zvýšený záujem verejnosti a politikov o envirozáťaže.
Šéf envirorezortu prisľúbil, že odštartuje práce na legislatívnej zmene. Súčasná podoba geologického zákona totiž umožňuje súkromnej firme utajiť správu z geologického prieskumu, a to aj v prípade, že svojou činnosťou ohrozuje zdravie ľudí či životné prostredie.
„V prípade, že ide o ohrozenie životného prostredia či zdravia, je absurdné, aby mal súkromník možnosť správu utajiť,“ dodal Budaj.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies