ŽSK: Bez systémového riešenia zo strany štátu hrozí zhoršovanie prístupu pacientov k zdravotnej starostlivosti

Vzhľadom na dopyt  pacientov po zdravotnej starostlivosti, nie je verejná minimálna sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti  špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti dostatočná (a neaktualizovaná od roku 2008) aj napriek intervenciám zo strany všetkých krajov na Slovensku. Na súčasne prevádzkované špecializované ambulancie je vyvíjaný veľký tlak, ktorý v mnohých prípadoch presahuje únosné pracovné zaťaženie lekárov. Zároveň neustále rastie priemerný vek lekárov – špecialistov.

Aktuálny stav:

Neurológia – z celkového počtu 36 zmluvných lekárov je 34 % vo veku nad 60 rokov
Pneumológia a ftizeológia – z celkového počtu 8 zmluvných lekárov je 25 % vo veku nad 60 rokov
Psychiatria – z celkového počtu 29 zmluvných lekárov je 38 % vo veku nad 60 rokov
Urológia – z celkového počtu zmluvných lekárov 15 je 47 % vo veku nad 60 rokov
Kardiológia – z celkového počtu 17 zmluvných lekárov je 41 % vo veku nad 60 rokov
Oftalmológia - z celkového počtu 41 zmluvných lekárov je 34 % vo veku nad 60 rokov
Klinická imunológia a alergológia – z celkového počtu 22 zmluvných lekárov je 23 % vo veku nad 60 rokov.

Zástupcovia Žilinského kraja sú si vedomí súčasného kritického stavu v sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v nadväznosti na zabezpečenie dostupnosti k zdravotnej starostlivosti.„Riešením problému nedostatku lekárov sa intenzívne a dlhodobo zaoberáme, snažíme sa motivovať a finančne podporiť mladých lekárov podporným programom na stabilizáciu lekárov v Žilinskom kraji a to poskytnutím pomoci prostredníctvom schváleného podporného stabilizačného programu pre mladých lekárov pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK ako i podpory budúcich lekárov priamo na lekárskych fakultách a za pomoci nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK. Od roku 2018 sme do Stabilizačných programov investovali 1 mil. 200 tis. eur. Rovnako tak intenzívne rokujeme so všetkými nemocnicami o výchove špecialistov, ktoré sú jediným subjektom, ktorý môže vyvzdelať lekára v špecializovanej činnosti na  odborných oddeleniach. Opakovane upozorňujeme MZSR na potrebu legislatívnych zmien a rovnako zdravotné poisťovne, ktorých prioritou by malo byť zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov a majú možnosť  nastavenia motivačných programov prostredníctvom platieb za výkony z vybraného zdravotného poistenia,“ objasnila Erika Jurinová, predsedníčka ŽSK.

Nedostatok lekárov špecialistov začína už počas vzdelávania a získavania odbornosti. Výchova jedného lekára špecialistu, ktorý môže prevádzkovať ambulanciu trvá minimálne 10 - 12 rokov, v prípade náročnejších odborov ešte viac. Absolventi lekárskeho štúdia sa špecializujú na finančne atraktívnejšie odbory (napr. plastická chirurgia, očné a pod.), špecializácie s menej atraktívnym oceňovaním výkonov trpia nedostatkom záujemcov (neurológia, pneumológia). Počet lekárov znižuje aj ich odchod do zahraničia.



Silvia Pekarčíková, riaditeľka odboru zdravotníctvo ŽSK: „Keby slovenskí absolventi lekárskeho štúdia ostávali po skončení štúdia na Slovensku, postačovalo by to na pokrytie potrieb v regiónoch. Odchádzajú nielen kvôli lepším finančným a materiálnym podmienkam, ale dôvodom je aj fakt, že dokážu ľahšie a rýchlejšie absolvovať atestáciu v odbore. Atestáciu na špecializáciu je zväčša možné si urobiť iba na špecializovanom oddelení nemocnice. Optimalizácia siete nemocníc zníži počet oddelení v nemocniciach a tým aj zníži počet pracovísk, ktoré vychovávajú špecialistov, čo ďalej ešte viac prispeje k zhoršeniu situácie.“

Nedostatok lekárov špecialistov začína už počas vzdelávania a získavania odbornosti. Výchova jedného lekára špecialistu, ktorý môže prevádzkovať ambulanciu trvá minimálne 10 - 12 rokov, v prípade náročnejších odborov ešte viac.

Zdroj: Slovenská zdravotnícka univerzita

U poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v špecializovaných ambulanciách navyše neplatí rajonizácia. Pacient má právo na slobodnú voľbu lekára na celom území Slovenska. Rajonizácia však znamená, že ani kraj nemá zákonnú možnosť určovať, kde a koľko bude v kraji špecializovaných ambulancia pôsobiť. „Župa nemá priame finančné nástroje na podporu špecializovaných ambulancii v regiónoch. Platby zmluvným lekárom realizujú zdravotné poisťovne z vybraného zdravotného poistenia. Vydávame povolenia na prevádzkovanie ambulancie žiadateľom, ktorí splnia podmienky, avšak, keďže neplatí rajonizácia, nemôžeme určovať lokalizáciu odbornej ambulancie,“ doplnila Pekarčíková.

Do verejnej siete špecializovaných ambulancii vstupujú okrem ambulancii lekárov, ktorí majú zmluvy s poisťovňami aj ambulancie vytvorené v nemocniciach, ktoré sú určené skôr pre konziliárnu činnosť, teda hospitalizovaných pacientov a nemajú dostatočný priestor pre pacientov z terénu mimo nemocnice. Rovnako do siete vstupujú aj ambulancie nezmluvných lekárov, ktorí nemajú zmluvy s poisťovňami a za výkony si u nich pacienti platia. Tieto všetky ambulancie sa počítajú do siete špecializovaných ambulancií v kraji a deformujú tak verejnú minimálnu sieť stanovenú na celý kraj.

Nedostatok špecializovaných ambulancii nie je možné vyriešiť bez zásadných legislatívnych zmien zo strany štátu, zmeny financovania zo strany zdravotných poisťovní a rozšírenia kompetencii pre samosprávne kraje pri tvorbe ambulantnej siete. Podporné programy zo strany Žilinského kraja pomáhajú stabilizovať sieť zdravotnej starostlivosti, ale nedokážu zabezpečiť dostatok absolventov v príslušných špecializovaných lekárskych odboroch.

stabilizačný program ŽSK „Ľudské zdroje v zdravotníctve"

Zdroj: ŽSK

stabilizačný program ŽSK „Ľudské zdroje v zdravotníctve"

Zdroj: ŽSK