Jaroslav Majzel je bývalý brankár Banskej Bystrice, Popradu a Zvolena. V pokračovaní rozhovoru nám prezradil, v čom je podľa neho veľký ruský hokej, ktorý obdivuje.
Výchova bystrických hokejistov bola taká, aj na Lamperovi to bolo presne vidieť na olympijských hrách, proti tým Rusom, ako hral...
Vidíte. A Patrikovi Lamperovi sa smiali. Keď toľko trénoval vo fitku, sa mu všetci smiali, či chce byť kulturista. A ja som už vtedy povedal, on môže neskutočne vďačiť rodičom. Možno keby všetky deti mali takých rodičov ako má Patrik Lamper, tak sú možno tam, kde on.
No to vždy nestačí.
Ale Paťo a takisto jeho brat, to sú neskutoční “dríči“. A rodičia môžu byť hrdí na to, ako ich vychovali. A si myslím, že môže byť hrdá aj Bystrica, že má takého reprezentanta. Toho, ako som ho ja zažil, ako prístup k tréningu, ako človeka, ako výchova od rodiny, klobúk dole.
Čím sa mu tak zadarilo?
Odmalička, naozaj, možno sú sociálne lepšie na tom, ale tí chlapci... Takisto jeho brat, ktorý možno nemá také šťastie, brankár, nemá také šťastie ako on. Paťo je “dríč“. A on si to zaslúži. On je presne ten, čo by za Bystricu položil život. On je presne to, ako by mal vyzerať hokejista. Keď ho rozpárajú, tak zašijú a hrá ďalej. On hrá hokej preto, lebo hokej miluje. On mi pripadá ako Jágr.
Aj vy ste si to podobne museli odmakať.
Preto mám rád “dríčov“. Mám rád ľudí, ktorí možno nemajú až taký talent, ale si to vybojujú svojím chcením a tým, že aj keď sa niečo nepodarí idem, idem, idem. A on má furt takú smolu, že aj keď bol v dvadsiatke, si zlomil ruku pred tým šampionátom. Čiže keby sa on vtedy na ten šampionát dostal, by už možno dnes hral NHL. Len si ho nikto nevšimol.
V čom je ešte Lamper iný?
On hrá presne štýl, ktorý vyhovuje. Preto si ho tam aj zobrali. Niektorým trénerom nevyhovuje, niektorí to milujú, presne ten jeho štýl. Nepozná stratený puk, vie sa pobiť. A je mladý, dravý a bodaj by bol stále zdravý.
Čo by potreboval ten hokej z hľadiska toho, aby si ich všimli? Lebo počul som nejakého agenta, že tí Slováci už ako keby stratili ten cveng, že si ich už nikto ani nevšíma, proste už iba Čechov, Švédov, Fínov, Rusov...
My sme malí. Ľudia si musia uvedomiť, že sme malí pre západ. U nás bude vlastne rarita, keď niekoho niekde zoberú. Napriek tomu v Čechách naši brankári hrajú prím. Tu sa tvrdí, že sme nevychovali brankárov. Mareka Čiliaka som od dieťaťa trénoval. Maličkého chlapčeka a on už vtedy bol vynikajúci brankár.
Takže tiež ste prispeli k tomu.
Ja som ho trénoval možno rok, dva, keď chodil do kempu. On sa vypracoval sám. Ale zažil som ho ako dieťa. Mal vynikajúce zázemie, poznám jeho rodičov. Vychádzajú mu v ústrety, presne je to o tom. Keď má niekto pohodu. A Marek má v hlave v poriadku. On si hral tú svoju českú ligu a tam sa vypracoval na vynikajúceho brankára.
A čo sa týka tej veľkosti či hokejového zázemia?
S ruským hokejom sa porovnávať, neviem, či by som si ja trúfol. Lebo, hovorím, ja som to zažil. A kto nebol v Rusku a nezažil, ako sa tam trénuje, tak to nikdy nepochopí. A stále sa bude smiať, že ruský hokej... A všetci inklinujú k tomu západnému štýlu. Ale Rusko je obrovská krajina. Obrovský potenciál a peniaze, ktoré idú do športu.
Trénovali ste aj ruské ženy.
Ja som mal ponuku ísť do Ruska robiť trénera. To je strašné, aké sa tam lejú peniaze do športu. Putin má rád hokej... Ale zase, je to úplne iná krajina ako my. Čiže porovnávať so Slovenskom sa to zase nedá. Už od hokejovej základne, už od toho, že tam sú muži naučení byť vojaci.
Čo by nám teda mohlo pomôcť?
Ja si myslím, že ešte keby pomohli tie telovýchovy, ako niekedy. Že telovýchovné jednoty. Klub patril fabrike a by sa ten šport podporoval. Ako bola Iskra Smrečina. Ja si myslím, že by to malo zmysel.
Prečítajte si aj o tom ako Majzel pobláznil Lampera či Ziga.
Pozrite si, ako Majzel trénoval ruské hokejistky.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies