Anatómia strachu

Takto strach vyzerá

Má pätu, ale chýba mu rozum. Má veľké ústa, aby rozprával a rozprával, ale malé uši na to, aby počul. Nosí okuliare do diaľky, ale aj tie ma opotrebované, lebo pri pohľade do budúcnosti si viac domýšľa. Väčšinou sa oblieka ako šupák, nič nové si nekúpi, pretože príliš lipne na minulosti. Je to zlý spoločník a ešte horší radca, nikomu nič nedopraje. Nič neje, živený je rovnakými slovnými spojeniami, ktorými sa preslávil - čo ak, nechoď, lebo..., ak to urobíš, tak...

City nepozná, nikoho rád nevidí, iba slušne pozdraví svoje príbuzné Úzkosť, Nepokoj, Napätie a Nerozhodnosť. Neexistuje inde, iba v ľudskom srdci a práve ono má moc nad tým, či sa zmenší alebo porastie. Neprechádza sa, vie len utekať a aj to iba v prípade, ak ho po kostnatom pleci poklepe nepriateľka Radosť.

Čoho sa bojíme?
Zoznam by si vedel vytvoriť každý podľa toho, v akej podobe ho strach navštívil. Myslím si však, že je možné spomenúť aspoň niečo, čo viac alebo menej, zasiahlo takmer celú väčšinu.

1. Strach zo staroby
2. Strach zo smrti
3. Strach zo samoty
4. Strach zo straty milovaného
5. Strach z odmietnutia
6. Strach z vážnej choroby
7. Strach z niečoho nového

Čo ak mi ho niekto rozbije?

Istý metodistický kazateľ dostal poverenie od Boha. Mal započať službu v meste, v ktorom nebýval. Práca sa rozbiehala trochu pomaly, a tak sa kazateľ rozhodol, že uskutoční evanjelizačnú akciu v stane, ktorá by obyvateľstvo prilákala a vďaka ktorej by bola možnosť počuť o Bohu.

V jednu noc sa mu prisnilo, že tamojšia spoločnosť mu rozbije stan, odmietne posolstvo a vyženie ho. Koniec koncov podobný príbeh sa už udial a v ňom sa zrodil strach. Čo ak bol sen predzvesťou budúcnosti a to navyše takej, ktorá sa nejavila lichotivo?

„Prišiel ku mne vedúci evanjelizácie, pochádzal z Nemecka. Ani neviem, odkiaľ sa mu podarilo zohnať moju adresu. Bol veľmi rázny. Posadil si ma a dal mi jasné inštrukcie. Vraj ak ich dodržím, stan mi nikto nezoberie a všetko bude v poriadku," spomína kazateľ. Návštevník sa zaujímal o to, koľko obyvateľov v meste žije, a keď to vyzistil, niečo vykalkuloval a opäť sa dal do vyratúvania pokynov.

„Kázal mi, aby som urobil toľko novín s oznámením o evanjelizácii, koľko ľudí v tom meste býva. A to nebolo všetko. Noviny som mal poroznášať po každej domácnosti." Kazateľ sa, prirodzene bál. Obával sa vstupu do novej skúsenosti, neúspechu a kládol si otázku, či dokáže naplniť úlohu, ktorá mu bola daná. Napokon však zasiahol Boh.

„Bol som na modlitebnom stretnutí. Bolo nás tam málo, veľmi málo a ja som ani nemal žiadne očakávania. Boh ale ku mne prehovoril. Vytiahol som si verš, v ktorom bolo napísané, aby som sa nebál hovoriť v meste, a aby som určite nemlčal." Posilnený uistením z neba, sa teda pustil v plnom nasadení do misie. Do požičaného stanu sa podľa kapacity vošlo 200 účastníkov a tento počet bol aj naplnený. „Na záver stretnutia sa dala výzva a dopredu prišlo asi 50 tých, ktorí sa rozhodli, že chcú mať vzťah s Bohom."

Ak by bol poslúchal radu strachu, dnes by ho pravdepodobne viedla predstava o tom, čo by mohlo byť, ak by konal inak. Ak by sa bol strachu podvolil, nebol by svedkom toľkých zmien, ktoré Boh učinil vo viacerých srdciach.

Strach chce zabrániť človeku, aby sa dal do rúk šťastia. Dobre totiž vie, že to, pred čím myseľ vystríha, býva to najlepšie, čo môže život ponúknuť.