SYDNEY - Antikoagulačný heparín by sa mohol prepracovať ako lacný a účinný liek na liečbu uhryznutia kobrou v Ázii a Afrike. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sú v Ázii každoročne otrávené hadmi až 2 milióny ľudí, zatiaľ čo v Afrike sa odhaduje 435 000 až 580 000 hadích uštipnutí ročne, ktoré si vyžadujú liečbu.
Nový austrálsky výskum zistil, že liek môže zabrániť nekróze vyvolanej kobrím jedom v ľudských bunkách a myšiach. Nekrózu, teda odumretie tkaniva okolo uhryznutia, nie je možné v súčasnosti liečiť dostupnými protijedmi.
"Približne 400 000 ľudí prežije uhryznutie hadom, ale zostanú s nekrotickými léziami, ktoré môžu viesť k invalidite a ktoré môžu mať veľký vplyv na živobytie," uviedla Tian Du, PhD výskumníčka z Charles Perkins Center na univerzite v Sydney a prvá autorka článku v časopise Science Translational Medicine.
Kobry sa vyskytujú prevažne v Afrike a južnej Ázii. V týchto vidieckych komunitách, kde dochádza k veľkému počtu hadích uštipnutí, môže byť buď protijed drahý, alebo infraštruktúra a systém zdravotnej starostlivosti niekedy nie sú alebo sú príliš ďaleko, aby sa tam ľudia dostali.
Du a jej kolegovia chceli nájsť liek, ktorý je stabilný a môže ho priamo vpichnúť osoba v teréne na liečbu tejto nekrózy. Prostredníctvom svojich experimentov sa dostali k heparínu: lacnému, všadeprítomnému základnému lieku na zozname WHO, ktorý by sa dá zaviesť pomerne rýchlo po úspešných testoch na ľuďoch.
Hadí jed je kokteilom mnohých smrtiacich zlúčenín. Du hovorí, že existujú 3 všeobecné kategórie: "Tie, ktoré útočia na vaše srdce a spôsobujú srdcové zlyhanie, tie, ktoré útočia na váš nervový systém, a potom nekrotické zlúčeniny poškodzujúce tkanivo."
Tím použil CRISPR, nástroj na úpravu génov, ktorý dokáže zacieliť a inaktivovať požadovaný gén v bunke, aby zistil, ktoré ľudské gény sa podieľajú na účinkoch zabíjania buniek pľuvaním kobrieho jedu.
"Pozeráme sa na každý jeden gén v ľudskom genóme," hovorí Du. "Takže vezmete veľkú zásobu buniek, v každej inaktivujete iný gén, pridáte jed navrch a môžete rýchlo triediť a skúmať, ktorý gén interaguje s jedom," dodáva.
Ich experimenty identifikovali gény zapojené do dráhy tvorby heparansulfátu, dlhej molekuly cukru nachádzajúcej sa na bunkovom povrchu, ktoré sa podieľajú na bunkovej smrti vyvolanej kobrím jedom.
"Myslíme si, že jed by mohol interagovať s heparan sulfátom ako vstupnou bránou do bunky alebo sa pripojiť k bunke," približuje Du.
Heparín a príbuzné heparinoidné lieky majú podobnú štruktúru ako heparan sulfát, takže jed sa môže viazať aj na ne. "Môžeme zaplaviť systém množstvom heparínu a jed je potom akosi zaplavený touto látkou a nemôže sa naviazať na [heparan sulfát na] povrchu buniek," vysvetľuje Du.
Dokázali, že liečba heparínom môže podporiť prežitie ľudských buniek a inhibovať bunkovú smrť po vystavení rôznym jedom kobry, vrátane kobry africkej červenej, kobry čiernokrkej, kobry monoklovej, kobry čínskej a kobry indickej.
Myší model otravy hadím uhryznutím ukázal významné zníženie poškodenia tkaniva pri liečbe ľudskou ekvivalentnou dávkou heparinoidu tinzaparínu schváleného FDA.
Pretože však tinzaparín nedokázal úplne blokovať nekrózu vyvolanú jedom, je potrebný ďalší predklinický výskum na určenie optimálnej dávky a spôsobu podávania, aby sa vytvorila plne účinná lokálna protilátka.
Du a jej kolegovia teraz plánujú použiť rovnaký celý genóm CRISPR, aby lepšie pochopili pôsobenie jedov z iných druhov.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies