VYHĽADÁVANIE
Na Slovensku sa o násilí páchanom na mužoch hovorí len minimálne. Podľa občianskeho združenia Otcovia.sk je tento problém v spoločnosti prehliadaný, čo vedie k tomu, že muži v podobnej situácii ostávajú osamotení a bez adekvátnej podpory.
Domáce násilie je často vnímané ako problém, ktorý postihuje predovšetkým ženy. Napriek tomu sa v USA a vo svete stáva obeťami domáceho násilia aj veľké množstvo mužov. Až 25 % mužov v USA zažíva fyzické alebo psychické násilie zo strany intímneho partnera.
Napriek vážnosti situácie muži len zriedkavo vyhľadajú pomoc. Dôvodom je najmä spoločenské nastavenie, ktoré vníma muža ako silného a odolného jednotlivca, ktorý by nemal ukazovať slabosť alebo zraniteľnosť. Táto stigmatizácia ich núti mlčať a znášať násilie v tichosti, čím sa ich situácia len zhoršuje.
Jedným z hlavných dôvodov, prečo muži neoznamujú domáce násilie, je spoločenská stigmatizácia. Často sa očakáva, že muži budú silní a odolní, a priznanie sa k tomu, že sú obeťami, môže byť vnímané ako znak slabosti. Navyše mnohí sa obávajú, že ich nikto nebude brať vážne alebo dokonca, že budú zosmiešňovaní. Tento postoj môže viesť k dlhodobému utrpeniu a izolácii, keďže muži sa boja zdôveriť aj blízkym priateľom alebo rodine.
Okrem toho mnohí muži, ktorí sa rozhodnú predsa len hľadať pomoc, narážajú na neochotu orgánov a inštitúcií brať ich situáciu vážne. Polícia a sociálne služby sú často nastavené na ochranu žien, čo znamená, že muži sa môžu cítiť prehliadaní alebo dokonca obviňovaní. Tento systémový problém spôsobuje, že mnohí muži ostávajú v násilných vzťahoch a nevidia z nich východisko.
Psychologické faktory tiež zohrávajú veľkú úlohu. Dlhodobé vystavenie psychickému a emocionálnemu týraniu môže viesť k tzv. naučenej bezmocnosti – stavu, keď obeť verí, že nemá kontrolu nad svojím životom a že akýkoľvek pokus o zmenu je zbytočný. Týraní muži môžu veriť, že situácia sa nikdy nezmení, alebo že sú nehodní pomoci. V kombinácii s nedostatkom podpory zo strany spoločnosti a inštitúcií to vytvára začarovaný kruh, z ktorého je veľmi ťažké uniknúť.
Jedným z hlavných problémov, ktorým čelia mužské obete domáceho násilia, je výrazný nedostatok podpory zo strany spoločnosti, inštitúcií a právneho systému. Väčšina organizácií a služieb pomoci je primárne orientovaná na ženy, čo znamená, že muži majú obmedzený prístup k špecializovaným zdrojom a pomoci.
Psychologická a právna podpora pre mužov v takýchto situáciách je minimálna. Muži, ktorí sa rozhodnú vyhľadať pomoc, často zistia, že neexistujú azylové domy alebo poradenské centrá, ktoré by boli pripravené riešiť ich špecifické potreby. Na rozdiel od žien majú muži veľmi obmedzené možnosti dočasného ubytovania, ak sa rozhodnú opustiť násilnícky vzťah.
Ďalším problémom je prístup právnych inštitúcií. Muži, ktorí nahlásia násilie, sa často stretávajú s nedôverou alebo nezáujmom zo strany polície a sociálnych služieb. Mnohí sú vystavení riziku, že ich sťažnosti nebudú brané vážne alebo že budú dokonca považovaní za páchateľov, najmä ak v minulosti neexistovali dôkazy o ich obťažovaní alebo fyzickom násilí zo strany partnerky.
Spoločenská stigmatizácia navyše spôsobuje, že muži sa cítia osamelo a hanbia sa vyhľadať pomoc. Strach z toho, že budú vnímaní ako slabí alebo neschopní, ich odrádza od priznania si vlastnej obete. To vedie k tomu, že namiesto hľadania riešení trpia v tichosti a často zápasia s úzkosťou, depresiou alebo dokonca samovražednými myšlienkami.
Na to, aby sa situácia zlepšila, je potrebné investovať do vytvárania podporných služieb pre mužov, ktorí sa stali obeťami domáceho násilia. Je dôležité, aby spoločnosť prestala ignorovať tento problém a začala poskytovať rovnaké príležitosti na ochranu a pomoc všetkým obetiam domáceho násilia, bez ohľadu na ich pohlavie.
Na Slovensku sa o násilí páchanom na mužoch hovorí len minimálne. Podľa občianskeho združenia Otcovia.sk je tento problém v spoločnosti prehliadaný, čo vedie k tomu, že muži v podobnej situácii ostávajú osamotení a bez adekvátnej podpory. Chýbajú oficiálne štatistiky a verejná diskusia o tejto téme je minimálna. Aj keď existuje niekoľko iniciatív snažiacich sa o zvýšenie povedomia, ich dosah je stále veľmi obmedzený.
Ak sa muži rozhodnú oznámiť násilie, stretávajú sa s nedôverou zo strany orgánov a spoločnosti, čo len prehlbuje ich izoláciu a bezmocnosť. Mnohé prípady sa nedostanú do evidencie, pretože obete majú strach z nedostatku podpory alebo dokonca z obvinenia zo strany násilníckej partnerky. Zatiaľ čo pre ženy existujú krízové centrá a právne mechanizmy im častejšie nahrávajú, muži sa často stretávajú s nepochopením a minimálnou dostupnosťou služieb.
Príbehy mužských obetí domáceho násilia sa zriedka dostávajú do médií a väčšina iniciatív na podporu obetí je zameraná výlučne na ženy. To vytvára nerovnováhu v dostupnosti pomoci a spôsobuje, že muži čelia násiliu bez akýchkoľvek reálnych možností ochrany. Okrem toho sú prípady domáceho násilia na mužoch často bagatelizované aj zo strany právnych inštitúcií. Keď muž nahlási násilie, môže sa stať, že sa jeho výpoveď nebude brať vážne alebo že systém bude zaujatý v prospech ženy, čo vedie k ďalšej frustrácii a pasivite zo strany mužských obetí.
Podľa niektorých právnikov a odborníkov je potrebné zaviesť komplexnejšie legislatívne úpravy, ktoré by zabezpečili rovnaký prístup k ochrane obetí domáceho násilia bez ohľadu na pohlavie. Vznik azylových domov pre mužov, zlepšenie informovanosti a dostupnosti psychologickej pomoci by mohlo pomôcť prelomiť tabu spojené s touto problematikou.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies