Viete si predstaviť, ako by sme existovali bez postelí? Pravdepodobne je to posledná myšlienka, ktorá vám zíde na um, keď po dlhom alebo aj krátkom dni (veď čo si budeme klamať), položíte hlavu na obľúbený vankúš a slastne si povzdychnete úľavou, lebo na zopár chvíľ je všetko podstatné nepodstatné a môžete sa oddať oddychu.
Keby tak postele dokázali rozprávať, iste by vytárali kadečo, od nocí, keď sa niekto prehadzoval či ronil slzy až po iné, možno zábavnejšie príbehy, pri ktorých by sa ktosi cítil zahanbene. Našťastie, ona ústa nemá, a keďže vyzrádzať tajomstvá jej nie je umožnené, tak aspoň o nej sa čo-to podozvedáme. Napríklad skutočnosť, odkedy je na svete, aká bola kedysi a ktorí vysokopostavení ju mali najradšej.
Praktická
Ľudia odjakživa potrebovali na čomsi spať, to je hádam jasné každému. Už v období, keď sa stavali tie najjednoduchšie príbytky, spoločnosť si veľmi dobre uvedomovala, že prvé, čo treba dajako poriešiť, je otázka, kam a ako sa uložia na spanie.
No a vzhľadom na to, že sa vtedy lovila zver nielen kvôli obžive, ale aj iným výhodám, práve koža z nej vynikajúco poslúžila. Bola to veľmi primitívna posteľ, ale na druhej strane, aj praktická. Vyzeralo to tak, že si na kožu políhali, samozrejme, čím bola väčšia a huňatejšia, tým pre telo pohodlnejšia, a keď sa potom zobudili, nemali s ňou veľa roboty. Stačilo ju zrolovať a pokojne sa mohla prenášať kade-tade, lebo ani ťažká nebola.
Premýšľali
Ľudstvo si postupne uvedomovalo, že posteľ je síce aspoň nejaká, ale no, nespalo sa na nej kráľovsky. Problém spočíval v tom, že keď si človek uložil telo na kožu, pripadal si, ako keby spal na tvrdej zemi. Každá nerovnosť mu zväčšovala vrásky na čele, a tak premýšľali a premýšľali, ako by sa dalo zariadiť o niečo krajšie noci.
Najskôr sa pod kožu vkladali listy či tráva, potom komusi napadlo, že by asi bolo rozumnejšie, ak by sa zošili dve také zvieracie kože a výplň by sa vložila medzi ne. A, áno, tá posteľ, ktorá vznikla takto, sa asi najväčšmi približuje spôsobu spania, aký je nám dnes nielen známy, ale aj milý.
Faraóni
V tom Egypte žili naozaj pokrokoví jedinci, veď koľko vynálezov či vylepšení sa práve tam zrodilo. Vtedajší faraóni tiež spávali tak ako aj všetci ostatní, ale v hlave im vŕtalo, že keď sú skoro na zemi, hrozia im viaceré nebezpečenstvá. Jednak sa im nepáčil chlad, ktorý pociťovali vďaka jednoduchej posteli o čosi viac, a jednak neboli ani naklonení tomu, aby si ich hmyz tak rýchlo našiel. V mysli sa zrodil nápad, že by to chcelo posteľ, ktorá by sa dala zdvíhať zo zeme, a tak kým si neurodzení vystačili s palmovými listami kdesi v kútoch po miestnostiach, páni urodzení vytvorili ešte väčšiu priepasť medzi vyššou a nižšou spoločenskou vrstvou.
Tak napríklad Tutanchamón, ktorého meno poznáme z hodín dejepisu, sa mohol pochváliť luxusom, jeho posteľ bola zdobená zlatom a vyrobená z ebenu.
Na lenivosť
V antickom období sa tiež pomenilo spanie, k posteliam sa pridali aj pohovky. Tí bohatší totiž trávili dni tak, že hodiny a hodiny len tak polihovali, a na tento účel si vyžadovali iný kúsok nábytku, než bola posteľ.
Na pohovkách teda dávali priechod lenivosti, ale vyvádzali na nej aj ďalšie činnosti. Predstavte si, že v takej ležiacej polohe písali listy, stolovali, hrali karty a iné hry, vítali návštevy či dávali rozkazy súvisiace s vedením domácnosti. Na pohovkách nesmeli chýbať zdobené vankúšiky a prikrývky, a tak sa niet čo čudovať, že ľudia šaleli, po domácnostiach si želali tiež také vlastniť.
Symbol bohatstva
Za zmienku iste stoja aj postele vyrobené v období baroka, ktoré neprinášali len oddych, ale slúžili aj ako symbol bohatstva. Boli zdobené naozaj honosne, mali veľké rozmery a, prirodzene, nie každý si ich mohol z finančného hľadiska dovoliť.
Čím však bola posteľ úžasnejšia na pohľad, tým viac sa odkláňala od pôvodného poslania, lebo pánom nešlo len o to, aby si v nej podrichmali, ale aby sa predbiehali, aby vystavovali na obdiv výšku svojho majetku. Aj preto francúzsky panovník v tom čase umiestnil svoju posteľ tak, aby nahradila audienčnú sieň a prijal návštevy práve tak, že na nej ležal. Intimita sa celkom vytratila, a to práve pre tú nepríjemnú ľudskú vlastnosť, pre súťaživosť.
Chudobní
Čo sa chudobných týka, tí nemali vymoženosti, ale tak to vo svete chodí. Ich pohľad na postele sa značne líšil od tých, čo sa narodili v dostatku alebo prebytku, lebo oni jednak v posteli spávali, ale ju vnímali tak akosi vznešenejšie. Uvedomovali si, že v nej sa rodia deti, v nej sa aj zomiera. Mávali ju väčšiu, a to z toho dôvodu, že si manželia k sebe na noc dávali spať aj deti, aby nemuseli po nociach nikde vstávať a kontrolovať ratolesti. Nuž si celá rodina v posteli rozprávala o dňoch, čo boli za nimi a asi aj spriadali plány o tých, čo ešte len mali nastať.
V tom dávnejšom období sa posteľ dedila u chudobných z generácie na generáciu, tak vysoko si ju cenili, a keď dvaja zaľúbení vstupovali do manželstva, nejestvoval krajší dar, ako podarovať práve nábytok, na ktorom sa vyspia.
Nedávno
Čím viac sa storočia posúvali, roky sa míňali, tým viac ľudia prichádzali s dobrými vynálezmi. Tak napríklad si uvedomovali, že posteľ by mohla byť vhodná aj na uskladňovanie vecí, lebo domce bývali malé a vecí pribúdalo, a tak sa vymyslel úložný priestor.
V 19. storočí sa posúvalo ešte viac vpred, čo je však zaujímavé, že postele boli veľmi malé. Jednak preto, lebo ľudia boli menšieho vzrastu, ale najmä preto, lebo zvykli spávať inak než my. Spávali skoro v sede, boli podložení veľkým množstvom vankúšov, neležali po celej posteli.
No a čo teraz? Jasné, že na rad prišli matrace s pružinou, potom aj iné druhy, nehovoriac o tom, že máme k dispozícii aj vodné alebo polohovateľné postele.
Tak vidíte, nevieme si bez nich predstaviť ani jediný deň, tak prečo by sme si trošku nepoklebetili o histórii, ako sa stali tým, čím sú?
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies