Nikto nemá v obľube koniec. Už len samotné pomyslenie naň privoláva zmes smútku a strachu.
Nie je vítaný dokonca ani v prípade, keď si rozum zracionalizuje hoc aj milión príčin, prečo je to tak lepšie. Všetko sú to beztak len argumenty, ktoré majú duši zabezpečiť, aby sa od žiaľu úplne nerozpustila, a aby mala aspoň akú-takú nádej veriť v lepší zajtrajšok.
Odnesie minulosť
Koniec je podobný nebezpečne prudkému vetru, ktorý so sebou odnesie minulosť, zanechá spúšť a nedá ani len kúsoček návodu na znovuvybudovanie života. Navyše vytvorí dojem, že je v tom človek celkom sám, a bezradnosť buď úplne zničí spánok, alebo sa bude vysmievať aj v sne.
V zajatí
Izraelský národ si veru vytrpel svoje. Bol násilne odvlečený z vlasti do zajatia, pamiatka po niekdajších časoch bola zničená. V cudzej krajine sa musel prispôsobiť, vytrhnúť si z hrude srdce ,a vložiť si kus ľadu, aby bolo možné všetko zniesť. Boh pred takým čímsi varoval, ale napokon sa najhoršia nočná mora stala skutočnosťou. Iste, blúdenie kade-tade síce netrvalo navždy, a raz sa skončilo, avšak bolesť bola veľká. Zažil ju aj Nehemiáš, a stačila na to iba jedna naozaj nepríjemná zvesť.
Zbúraný Jeruzalem
Nehemiáš bol muž múdry a bohabojný, aj v práci sa mu darilo. Slúžil kráľovi ako pohárnik, čo mu zaručovalo pohyb na vrchole spoločnosti. Jedného dňa za ním prišiel krajan, aby mu oznámil, ako sa vodí jeho ľudu. Izrael sa vrátil do domoviny, ale bieda je ukrutná, hladuje sa a trúchli. Jeruzalem je zbúraný, jeho múry sú nenávratne zrúcané. Len čo to Nehemiáš počul, zachvátil ho smútok. Nuž sa posadil, a ako prvú reakciu na problém si vybral rozhovor s Bohom. Pôstil sa, vylieval pred Ním všetko rozpoloženie, a napokon sa rozhodol. Hoci to nebola ľahká voľba a vyžadovala si obetu, vybral sa do Jeruzalema, aby opäť vybudoval padnuté múry. Zažil posmievanie, snažili sa ho zlomiť a neraz sa zdalo byť nemožné pokračovať. Boh mu ale dodal silu, a nakoniec sa stavanie vydarilo a prinieslo sladkú úľavu. Viac sa nespomínalo na nešťastie, ale pripomínala sa krása v podobe dokončenej práce a preukázanej Božej priazne. Niekedy sa nepozná odpoveď na otázku, prečo sa udialo to či ono. Niekedy je ťažké ráno prekročiť prah a ďalej fungovať, aj keď sa vnútro rúti a kričí. S pomocou najvyššieho sa ale dá druhý raz vystavať to, čo život dokaličil a začiatok bude lahodnejší ako najlepšia sladkosť.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies