Čas nie je všemocný, ale Boh áno

Má ho každý toľko
V obklopení toľkej nespravodlivosti je užitočné vedieť, že rovnosť predsa len je. Počet okamihov, ktorý sa týka jedného dňa, je každému daný a má tak k dispozícii 24 hodín. Pasuje sa s nimi chudobný a využíva ich na zháňanie jedla a dúfanie, že dokáže uživiť seba aj blízkeho a možno zvýši aj na zajtra. Má ich v rukách aj bohatý, ktorý ich necháva plynúť v tvrdej práci a zveľaďovaní majetku. Nie je o ne ukrátený šťastný človek, ktorý má ďalší dôvod tešiť sa, ale nechýbajú ani smutnému, pre ktorého je to boj obstáť a nepadnúť na úplné dno.
 

Rozdiel
Jeden rozdiel tu však je. Odlišnosť je spojená s tým, ako sa s časom naloží. Bude to obdobie, ktoré sa na konci strávi ľútosťou alebo sa aspoň pokúsi o to, aby bol čas nezabudnuteľný?
 

Nezastaviteľný
Čas je nezastaviteľný a je dôležité uvedomiť si, že čo odišlo, viac sa nevráti. Minulosť trápi nejedného, ale neustále sa vracanie k tomu, ako to mohlo byť a nebolo, nikomu neprospeje. Jediný spôsob, ako poraziť skončené a pracovať na budúcnosti, je žiť pre dnešok. Prítomnosť sa najviac vychutná tak, že sa oprie o Stvoriteľa.
 

Nie je múdry
Ak sa má urobiť naozaj závažné rozhodnutie, najbližšie okolie radí, aby to nebolo unáhlené. Nech sa počká na ráno, nech sa dopraje čas. Á, áno, ukvapenosť nikdy neviedla k niečomu dobrému. Avšak tvrdiť, že odložením na neskôr sa získa rozumnosť, je hlúposť. Čas nie je múdry a nie je ani nemúdry, nie je to človek, a preto mu nie je možné prisudzovať ľudskú vlastnosť. Čas múdrosť nedá, ale Boh áno.
 

Nedá pochopenie
Keď prichádza čosi, čo nie je pre rozum stráviteľné, obracia sa na chlácholenie. Vraj časom sa to pochopí. Problém je iba v tom, že čas nemá ústa a nedokáže odpovedať na tú otázku, ktorá občas napadne. Prečo? Boh odpovedať môže a robí to rád. Nevylučujem, že istý druh otázok ostane nezodpovedaný, ale to preto, lebo vedieť to nie je podstatné. 
 

Nie je lekár
Neraz sa ocitá v takom rozpoložení, keď je nálada na nič. Ten, ktorý by rád nejako uľavil, povie jednu vetu a chce, aby sa jej verilo. Čas zahojí všetky rany. Nie je to tak. Čas nie je všemocný, nie je liečivý, nie je schopný vytiahnuť z choroby. Ak by to tak bolo, platilo by to aj na fyzické ochorenie a neexistovala by nutnosť dávkovania liekov a ani by nemocnice nemuseli byť preplnené ležiacimi pacientmi. Čas poskytne iba istý druh otupenia. Myšlienka na to, čo je choré, síce nekrváca, ale stále bolí. Jediný liek je Boh. Odovzdať mu to, nechať sa Ním ukolísať, dôverovať Mu - to je správny recept. A On potom zariadi, aby aj to najtemnejšie prežiarilo Jeho svetlo.