Náklady na život sa v celej Európe neustále zvyšujú, a ceny potravín nie sú výnimkou. Obyvatelia mnohých krajín sa preto rozhodli konať. Švédsko sa stalo najnovším centrom spotrebiteľského odporu voči vysokým cenám potravín, keď tisíce ľudí vyhlásili týždeň bojkotu.
Študenti a rodiny pod tlakom
Marcel Demir, 21-ročný študent zo Švédska, patrí medzi tých, ktorých výrazný rast cien zasiahol. Sleduje ceny čokolády a zemiakových lupienkov a zaznamenal ich drastický nárast. "Ceny jednoznačne vzrástli," hovorí pred supermarketom Coop v Štokholme. "Kupujem čokoládu a chipsy a ich ceny vyleteli nahor."
Nie je jediný, kto pociťuje tento nárast. Odhaduje sa, že priemerné náklady na stravu pre švédsku rodinu vzrástli o 30 000 švédskych korún (£2 290) od začiatku roka 2022. Cena balenia kávy sa blíži k psychologickej hranici 100 korún (£7,64), čo je o 25 % viac ako na začiatku minulého roka.
Bojkot ako forma protestu
Po prudkom februárovom zdražovaní potravín sa Švédi rozhodli konať. Po sociálnych sieťach sa rozšírila výzva na bojkot najväčších supermarketov ako Lidl, Hemköp, Ica, Coop a Willys. Cieľom bol týždeň nenakupovania v týchto reťazcoch.
"Nemáme čo stratiť, ale môžeme všetko získať," tvrdili príspevky na TikToku a Instagrame. Organizátori obviňujú "oligopol" supermarketov a veľkých producentov, ktorí si udržiavajú vysoké zisky na úkor zákazníkov.
Niektorí skeptici sa však domnievajú, že týždeň bojkotu nie je dostatočný. Sandra Gustavsson zo Goteborgu verí, že väčšiu váhu by malo nahradenie supermarketov lokálnymi "reko-ringami" – sieťami priameho predaja miestnych farmárov.
Politický tlak a budúca stratégia
Protesty spôsobili politický rozruch. Filippa Lind, študentka z Malmö a jedna z hlavných organizátoriek bojkotu, tvrdí, že akcia vyvolala intenzívnu diskusiu a vyzýva politikov na rázne kroky. Organizátori oznámili, že budúci bojkot bude trvať tri týždne a zameria sa na reťazec Ica a mliekarenskú spoločnosť Arla.
Minister financií Elisabeth Svantesson uznala, že ceny potravín sú vysoké, aj keď inflácia od roku 2022 klesla z 10 % na 1,3 %. Minister vidieka Peter Kullgren zdôraznil, že problém je spôsobený globálnymi faktormi, ale zlepšenie konkurencieschopnosti trhu je prioritou.
Európsky trend odporu
Bojkot vo Švédsku je len časťou širšieho európskeho trendu. V Bulharsku spotrebitelia minulý mesiac bojkotovali veľké obchodné reťazce, čo viedlo k poklesu tržieb o takmer 30 %. V januári sa podobné protesty šírili v Chorvátsku, Bosne a Hercegovine, Čiernej Hore a Srbsku.
Aké budú dôsledky?
Je otázkou, či bojkot povedie k zmenám cien potravín alebo len podnieti diskusiu. Ľudia v celej Európe sa však snažia nájsť spôsoby, ako bojovať proti rastúcim cenám, a tento trend zrejme tak skoro neskončí.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies